PARÍŽ, BRATISLAVA. Príčiny poznajú všetci. Le Monde má finančné problémy, lebo mu klesá inzercia aj náklad, súperí s internetom aj ekonomickou krízou. Riešenie sa len hľadá. Dlh sto miliónov eur, ktorý denník vyrobil, sa do piatkového termínu ponúkli vyrovnať dvaja investori. Jeden je francúzsky, druhý medzinárodný.
Nech už však do Le Monde vstúpi ktorýkoľvek z nich, redaktori zrejme kontrolu nad svojím denníkom stratia.
Už nie je rok 1944 Nezávislosť dostal Le Monde do vienka. Jeho novinári mali od roku 1944 väčšinový podiel aj právo odvolať šéfredaktora. Keď ho po odchode nacistov z Paríža zakladal Hubert Beuve-Mery, chcel noviny nezaťažené kolaboráciou s okupantmi. Vydržalo mu to, rovnako ako povesť denníka francúzskej elity, najmä ľavicovej.
Elitné noviny
Le Monde je francúzsky denník, vychádza na obed.
Vznikol v roku 1944 na žiadosť generála de Gaulla, ktorý chcel náhradu za noviny, čo spolupracovali s nemeckými okupantmi. Jeho zakladateľ Beuve–Mery si však presadil editorskú nezávislosť.
V súčasnosti má náklad asi 300tisíc kusov, ten stále klesá.
Časy sa však zmenili a dnes má celý francúzsky novinový priemysel úplne iné problémy. Ekonomické. Prejavilo sa to napríklad minulý týždeň, keď Amaury, rodinný podnik, ktorý vlastní aj známy športový plátok L'Equipe, ponúkol na predaj denník Le Parisien.
Noviny bulvárneho typu boli pritom doteraz považované za úspešný projekt.
Kto chce Le Monde? Le Monde sa zase borí s dlhom sto miliónov eur. Začiatkom júna priznal problémy aj jeho vydavateľ Eric Fottorino. Na titulnej strane napísal, že prevziať kontrolu nad denníkom ponúkli piati investori, z nich traja zahraniční.
Podľa neho však „denník otvorí novú kapitolu svojej histórie“ a bude pripravený čeliť novým výzvam. Minulý týždeň sa výber zúžil na dvoch a včera agentúra Bloomberg napísala, že o investícii sa rokuje s týždenníkom Nouvel Observateur. Rokovania s ním vedie France Telecom.
Najväčšia francúzska telekomunikačná spoločnosť spolupracuje na záchrane denníka, podľa Financial Times na pokyn francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Sama má záujem skôr na elektronizácii jeho služieb ako na priamom vstupe doňho.
V Elyzejskom paláci Sarkozy by sa problémami francúzskeho novinového priemyslu nezaoberal prvý raz. Bola to jeho vláda, ktorá podporila program preplácania predplatného francúzskych denníkov mladým ľuďom.
Vydavateľ Le Monde Eric Fottorino bol v Elyzejskom paláci minulý týždeň. Politizovanie denníka odmietol, k vláde vraj bude kritický aj naďalej.
