BIŠKEK. Napätá situácia v Kirgizsku a potenciálny zásah zahraničných ozbrojených síl budú témou v pondelkového summitu Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorý sa bude konať v Moskve. Lídri siedmich bývalých sovietskych republík sa budú zaoberať požiadavkou dočasnej vlády v Biškeku, ktorá v sobotu v reakcii na etnické násilie požiadala ruskú vláda o vojenskú pomoc. Tú Moskva odmietla, keďže chce vývoj situácie konzultovať aj ostanými krajinami, predovšetkým s Kazachstanom a Uzbekistanom. Rusi zatiaľ vyslali svoje ozbrojené sily do stredoázijskej krajiny iba za účelom ochrany svojich vojenských zariadení na jej území. Tú má zabezpečiť "posilnený" batalión 650 vojakov.
Počet obetí etnických nepokojov na juhu Kirgizska aj napriek zavedeniu výnimočného stavu a zákazu vychádzania neustále narastá. Podľa aktuálnych údajov od štvrtka zahynulo 113 ľudí a viac ako 1400 osôb utrpelo zranenia. Stupňujúce sa násilie v Kirgizsku už vyvolalo hromadný exodus tamojších Uzbekov do susedného Uzbekistanu, kde pre nich začali zriaďovať utečenecké tábory. Hranicu údajne prekročilo už vyše 75 tisíc ľudí. Požiare medzitým zničili veľkú časť druhého najväčšieho kirgizského mesta Oš.
Nepokoje na juhu Kirgizska majú silné politické pozadie. Kým kirgizskí Uzbekovia podporujú dočasnú vládu, ktorá prevzala moc po aprílovom prevrate, mnohí Kirgizi sú priaznivcami zosadeného prezidenta Kurmanbeka Bakijeva. Výsledkom ich konfliktov sú najhoršie nepokoje na území Kirgizska od roku 1990, kedy vtedajší prezident niekdajšieho Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov poslal na juh Kirgizska vojakov s cieľom zastaviť nepokoje, ktoré si vyžiadali životy stoviek ľudí.
