BIŠKEK.
Kabinet zároveň rozhodol o čiastočnej mobilizácii armádnych záložníkov na potlačenie najväčšieho násilia, aké sa v postsovietskej krajine rozpútalo od aprílového zvrhnutia prezidenta Kurmanbeka Bakijeva.
Armáda je nasadená v regiónoch južných miest Oš a Džalalabat, kde ozbrojené gangy podpaľujú domy a obchody etnických Uzbekov, ignorujúc oficiálny zákaz vychádzania.
Vojaci môžu podľa výnosu vlády pri operáciách použiť zbrane aj na usmrtenie, a to za účelom ochrany civilistov, sebaobrany a v prípade masových alebo ozbrojených útokov. Nariadenie je účinné, dokiaľ sa nezmení platnosť výnimočného stavu.
Vláda v Biškeku dnes požiadala o vojenskú pomoc Rusko, Moskva však nateraz takýto krok odmietla. Kremeľ namiesto toho ponúkol humanitárne dodávky a na pomoc zraneným vyslal lekársky tím.
Najmenej 1000 ľudí, najmä ženy a deti, podľa miestnych médií utieklo z nepokojnej oblasti do susedného Uzbekistanu, niektoré zdroje však uvádzajú až 6000 utečencov.
Európska únia dnes uviedla, že vyšle do krajiny expertov na posúdenie humanitárnej situácie. V prípade potreby je únie pripravená v priebehu krátkeho času mobilizovať humanitárnu pomoc, uviedla v Bruseli eurokomisárka pre medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc Kristalina Georgievová.
Kirgizský kabinet označuje nepokoje v Oši za v prvom rade etnický konflikt, mesto je však hlavnou mocenskou baštou zvrhnutého prezidenta Kurmanbeka Bakijeva. Bakijeva zosadili počas ľudového povstania v apríli tohto roku. Prevrat vyvolal obavy Ruska, Číny a USA z politickej nestability v tejto stredoázijskej krajine.
