BRUSEL, BRATISLAVA. V Bruseli, kam sa rozhádané Slovensko s Maďarskom obracajú o pomoc pre národnostné spory, má radikálny recept na vyriešenie svojich vlastných. Favorit belgických nedeľných volieb, flámsky separatista Bart De Wever navrhuje rozdelenie krajiny. V západnej Európe by išlo o prvý prípad od druhej svetovej vojny.
De Wever zdôrazňuje, že nepripravuje žiadnu revolúciu, ale verí v „postupný rozpad" Belgicka, kde sa roky hádajú Flámi a chudobnejší frankofónni Valóni. Frankofónne strany s ním však nesúhlasia a v rozpad neveria ani ekonómovia a politici. Politická situácia v krajine, ktorá za posledné tri roky vystriedala päť vlád, však nahlodáva jej medzinárodný imidž.
Bývalý belgický minister obrany André Flahaut povedal podľa denníku Telegraph, že Nemecko nestabilitu krajiny v Belgicku zneužilo ako zámienku na lobing, aby sa európske centrum NATO v Bruseli presunulo do nemeckého Bonnu. „Skutočným dôvodom sú však peniaze," hovorí Flahaut. Sídla NATO aj inštitúcií Európskej únie prinášajú krajine významné prostriedky.
FAKTY O VOĽBÁCH
7,7 milióna oprávnených voličov. Odohrajú sa 13. júna (v nedeľu). Volebné miestnosti sa zatvárajú už o 13.00. Tam, kde je elektronické hlasovanie, o 15.00. Volia 150 poslancov parlamentu. Účasť na voľbách je povinná. Belgičan, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostaví k voľbám čelí pokute 25 až 50 eur. Pri opakovanom nedostavení mu môžu dokonca vziať volebné právo na desať rokov. Takmer polovica voličov bude podľa denníka La Libre Belgique voliť elektronicky.
Ako Československo De Wever (39) si myslí, že inštitúcie v skoro 180-ročnom Belgicku nefungujú a mala by vzniknúť konfederácia Flámska a Valónska. Odvoláva sa na nežnú revolúciu v Československu, z ktorej podľa neho profitovalo ekonomicky slabšie Slovensko.
„Komu najviac prospelo rozdelenie? Slovensku, ktoré bolo proti, no potom sa intenzívne hospodársky rozvíjalo vďaka samostatnému vedeniu," povedal v interview pre agentúru Reuters v odpovedi na obavy Valónska. De Wever by rád videl rozdelené Belgicko, „kým pôjde do dôchodku" (o 25 rokov).
Muž, ktorého strane Nová flámska aliancia predpovedajú prieskumy 26 percent hlasov, si vie predstaviť, aby bol premiérom Valón. Frankofónne strany, z ktorých sa najviac darí socialistom Elia Di Rupa, však nechcú vládnuť so separatistom.
Analytici v krajine, ktorej dlh má tento rok prekročiť sto percent HDP, očakávajú mesiace koaličných rokovaní. V roku 2007 to trvalo 9 mesiacov. Predsedníctva Európskej únie sa Belgicko pritom ujme už v júli a zrejme len s dočasnou vládou, ktorá nebude môcť určovať novú agendu.
Nemanželské dieťa Brusel Belgicko je rozdelené na Flámsko na severe, Valónsko na juhu a dvojjazyčný Brusel (francúzština a holandčina). Valónsko bolo kedysi bohaté vďaka ťažbe uhlia a výrobe ocele, podniky však v 70. rokoch skrachovali. Flámi, ktorých je v krajine asi 60 percent, sa sťažujú, že na Valónov doplácajú. Navzájom bojujú aj o jazykové a politické práva v okolí Bruselu, kde frankofóni často prečíslujú pôvodné flámske komunity.
Paradoxom je, že hoci flámski separatisti majú veľkú podporu, podľa prieskumu denníka La Libre Belgique asi 70 percent Flámov a 56 percent Valónov odmieta rozdelenie štátu.
Rozpad Belgicka by mohol ohroziť aj sídlo únie - Brusel. Ako však povedal belgický spisovateľ David Van Reybrouck pre GlobalPost, bohatého Bruselu sa nechcú vzdať Flámi ani Valóni. „Našťastie nás toto nemanželské dieťa drží pohromade," dodal.
