Už sme si zvykli, že keď sa stane niečo také ako nedávno v Gaze, rušia sa prednášky izraelských profesorov na zahraničných univerzitách, umelci zase odvolávajú svoje vystúpenia v Izraeli, odborové hnutia v „uvedomelých“ krajinách nechcú vykladať zásielky z Izraela a kdekto vyzýva, aby si napríklad v Londýne nekupovali humus zo židovského štátu, ale radšej libanonský. Veď, ako chcete.
Ale to, čo predviedli organizátori pochodu homosexuálov v Madride, je už ďaleko za zdravým rozumom aj pôvodnou myšlienkou ľudskoprávneho aktivizmu. Rozhodli sa zrušiť účasť telavivských homosexuálov, pretože izraelskí vojaci sa pobili na lodi s aktivistami, čo chceli doviezť do Gazy humanitárnu pomoc a ktovie čo ešte k tomu.
Jeden z organizátorov pochodu pre britský denník The Guardian povedal, že keby prišli homosexuáli z Izraela, bolo by to „barbarské“. Nuž, ostré slová. A jeho vysvetlenie, že homosexuáli nebojujú len za svoje práva, ale ľudské práva všeobecne, tiež veľmi neobstojí.
Nečudo, že izraelskí homosexuáli sú nahnevaní a urazení. Nie všetci sa stotožňujú s politikou súčasnej izraelskej vlády (a asi ťažko môžu, keď v nej sedia náboženské strany známe svojím postojom k „inému“ životnému štýlu) a takéto nálepkovanie v skupine, ktorá sa usiluje o „nenálepkovanie“ sa im asi vidí dosť zvláštne.
A navyše do Tel Avivu utekajú arabské homosexuálne páry zo západného brehu, kde ich, a to je skutočne barbarské, prenasledujú a usilujú sa o ich životy. A možno si aktivisti v Madride spomenú aj na nich. Ak to urobia, môžu byť na seba pyšní. Lebo to, čo predviedli doteraz, na hrdosť nestačí.
