BRATISLAVA. "Veľakrát sa stáva, že loď je vyrabovaná v kotvisku alebo v prístave, aj keď volala o pomoc. Tá nepríde vôbec, alebo až po tom, keď sú piráti v bezpečnej vzdialenosti. Medzi námorníkmi panuje názor, že je určité spojenie medzi vedením prístavov a týmito bandami," hovorí Štefan Molnár, kapitán diaľkovej plavby a veľmi dobrý znalec novodobých pirátov.
Práve tomuto aktuálne veľkému problému lodnej dopravy pri pobreží Somálska sa venovalo aj prvé diskusné fórum na túto tému, ktoré vo štvrtok v Bratislave zorganizovalo Euroatlantické centrum spoločne so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a ďalšími inštitúciami. Jedným z diskutujúcich bol práve aj Molnár.
Rovnako je to aj náš problém
Pirátstvo, terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, pranie špinavých peňazí či šírenie zbraní hromadného ničenia ovplyvňujú takisto život ľudí na Slovensku, uviedol Pavol Magyar zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Bezpečnosť je podľa jeho slov úzko prepojená s rozvojom. Udržateľný rozvoj nie je možný bez mieru a bezpečnosti. A ak sa nepodarí odstrániť chudobu, nie je možný ani udržateľný mier.
Cez ohrozený Adenský záliv prúdi tovar aj na Slovensko, napríklad z Číny, a zapĺňa slovenské hypermarkety. Navyše, v septembri 2008 dobre ozbrojení somálski piráti zajali nemeckú obchodnú loď so slovenským kapitánom Jánom Konečným a s posádkou, ktorých prepustili na slobodu takmer po troch týždňoch, po zaplatení vysokého výkupného. Bol to jeden z prvých únosov veľkých obchodných lodí v Adenskom zálive v súčasnosti.
Počet útokov pirátov pri pobreží Somálska a v Adenskom zálive, ktorý patrí k najdôležitejším námorným trasám na svete, stúpa: od začiatku roka 2009 ich bolo už 300, z toho 65 úspešných. Ako zdôraznil regionálny riaditeľ EAC Michal Polgár, z vysokého výkupného môžu somálski piráti zakaždým nakúpiť viac zbraní, viac vysokorýchlostných lodí, moderné technológie. Táto špirálovitá situácia bude znamenať ešte väčšiu hrozbu a nikdy nekončiace riziko.
Kapitán diaľkovej plavby Štefan Molnár upozornil, že súčasní piráti čoraz viac zdokonaľujú taktiku boja. "Nie sú to filmoví Piráti z Karibiku s náušnicami v uchu, nie je to žiadna zábava," dodal.
Kapitán vysvetlil, že v roku 1992 medzinárodná námorná organizácia založila protipirátske centrum v malajzijskom Kuala Lumpure, ktoré získava informácie o všetkých útokoch na námorné lode. Toto centrum vydáva každý deň správy a hlásenia a robí mapky najnebezpečnejších oblastí na svete. K takýmto oblastiam patria Bangladéš, Indonézia, Malajzia, Melacký prieliv, Singapurská úžina, Juhočínske more, Filipíny, Vietnam, Omán, Červené more, somálske vody a Adenský záliv, kde sú útoky najagresívnejšie a najnebezpečnejšie.
Útoky sa rozdeľujú do troch skupín. Štefan Molnár uviedol, že do prvej skupiny patria príležitostní zlodeji, ktorí prídu na loď a čokoľvek z nej ukradnú, akísi "vreckári". Do druhej skupiny patria útoky organizované skupinami ľudí s vlastnou hierarchiou a ide o plánované krádeže. V tomto prípade dochádza k rabovaniu lode alebo k okradnutiu posádky. Ulúpené veci dávajú páchatelia do pripravených člnov čakajúcich pri lodi a odplávajú s nimi.
Tretiu skupinu pirátov tvoria somálski piráti, ktorí útočia na loď za účelom zajať posádku, vymáhať vysoké výkupné a nadobudnúť tak peniaze.
Šplhajú sa po kotevnej reťazi
Metódy, ako sa piráti dostávajú na loď, sú rôzne. Jedným zo spôsobov je, že sa vyšplhajú po kotevnej reťazi na plavidlo, kým čaká v prístave na vyloženie nákladu. Takíto zlodeji sú podľa kapitána vyšportovaní, chudí a majú výbornú kondíciu. Ďalším spôsobom je, že majú kotvičky s lanom ako v starých filmoch, tie vyhodia na loď, zachytia ich a vyšplhajú sa hore. Niekedy sa dostanú nepozorovane až do obytných priestorov a väčšinou mieria do kabíny veliteľov na najvyššom poschodí, kde je lodný sejf.
Zbraňami donútia veliteľa otvoriť sejf, vyberú lodnú hotovosť - prípadne donútia veliteľa zvolať posádku na jedno miesto a úplne vyrabujú všetky kabíny. Pri čínskych brehoch mali istý čas piráti vojenskú materskú loď a plavidlá zastavovali v uniformách pod zámienkou kontroly.
Somálski piráti používajú úplne inú metódu prepadu, keďže sú veľmi dobre ozbrojení, majú strelné a raketové zbrane. Priblížia sa k lodi a buď vypália výstražný výstrel, alebo raketovou zbraňou rozbijú mostík. Keďže kapitán nechce pripraviť námorníkov o život, loď dá zastaviť a piráti prichádzajú na jej palubu. Potom pokračuje klasický scenár, uviedol Molnár.
Pôsobnosť pirátov sa podľa kapitána už rozšírila do celého Indického oceánu - sú pri pobreží Kene, Tanzánie, Maldív, Seychel, v Arabskom mori a dokonca aj pri Západnej Indii.
Somálski piráti sú nebezpeční vďaka zbraniam, uviedol Molnár. Zaznamenaný bol dokonca aj útok zo vzdialenosti 1200 námorných míľ od pobrežia Somálska, keď sa im podarilo zajať rybárske lode so 77 členmi posádky.
Taktika sa mení
Cez Adenský záliv bol vytvorený medzinárodný odporúčaný bezpečnostný koridor, čosi ako diaľnica so šírkou päť námorných míľ v jednom páse. Na jeho začiatku sa formujú konvoje obchodných lodí, raz za dva dni. Pred konvojom a za ním sa plaví vojenská loď, ktorá "čistí" priestor. Stal sa však aj prípad, keď piráti zaútočili na prvú vojenskú loď a zadná sa jej ponáhľala dopredu na pomoc. Piráti medzitým zajali posledné obchodné plavidlo konvoja. Piráti teda svoju taktiku menia a zdokonaľujú, upozornil kapitán.
Medzi vojenskými loďami pôsobia aj námorné sily Európskej únie NAVFOR v misii Atalanta spolu s loďami NATO, ale aj druhé zoskupenie obranných plavidiel z krajín celého sveta - Japonska, Ruska alebo Číny. Obe zoskupenia čoraz viac spolupracujú a dohovárajú sa na taktike boja proti pirátstvu.
Napriek pôsobeniu vojsk dochádza stále k novým útokom. Od začiatku tohto mesiaca bolo uskutočnených sedem útokov na lode v Adenskom zálive, z toho jeden úspešný.
Piráti majú materskú loď, ktorá je zväčša prerobenou rybárskou loďou. Na palube má dva až tri rýchle člny. Keď si vyberú obeť, priblížia sa k nej na 20, 30 míľ a spustia na vodu člny s ozbrojenými mužmi. Tie potom priplávajú k obchodnej lodi a začína sa útok.
Keďže vojenská obrana je len v bezpečnostnom koridore Adenského zálivu, na iných miestach na mori si námorníci musia pomôcť sami. Podľa kódexu schváleného po 11. septembri 2001 musia mať lode, prístavy a námorné orgány aspoň minimálne bezpečnostné opatrenia. Boj sa zostruje, pretože podľa informácií z tohto roka teroristické organizácie plánujú zajatie veľkej obchodnej lode alebo tankera a ich potopenie v nejakej úžine. V Singapure bolo preto vytvorené nové centrum, ktoré každé štyri hodiny monitoruje podozrivé lode, dodal kapitán Molnár.
Na každej lodi musia byť v súlade s kódexom dve základné zariadenia: automatický identifikačný systém, ktorý počas celej plavby vysiela do okolia informácie o konkrétnej lodi - údaje o posádke, cieľový prístav, ponor lode a predpokladaný príchod do prístavu. Toto zariadenie zároveň prijíma informácie od všetkých lodí v okolí, takže je presne známe, aké plavidlo sa pohybuje v oblasti.
Pirátske lode toto zariadenie nemajú, alebo ho majú úplne perfektné. Druhým základným zariadením je bezpečnostný alarm, ktorý sa aktivuje jedným tlačidlom. Alarm vysiela podstatné údaje o prepadnutej lodi cez satelit bezpečnostnému pracovníkovi vo firme, ktorá loď vlastní. Pracovník potom zabezpečí pomoc. Majiteľ lode môže sledovať pohyb a lokalizáciu unesenej lode celý čas, ak tlačidlo piráti nezlikvidujú. Lode si však niekedy najímajú na ochranu súkromné bezpečnostné komandá.
Na pirátov si posvietia
Ak obchodná loď vpláva do rizikovej oblasti, na zábradlie sa namontuje zosilnené osvetlenie, ktoré umožňuje lepšie sledovanie pohybu v okolí, a pripravia sa protipožiarne hadice napojené na hydrant. Tie sa roztočia a striekajú vodu na pirátov v prípade útoku. "Lenže to je účinné, ak sú piráti ozbrojení nožmi a mačetami. Ak majú guľovnicu, striekanie vody nepomôže..." poznamenal kapitán. V poslednom čase sa podľa jeho slov využíva aj taký nápad, že lode "obháčkujú" ostnatým drôtom, čím sa sťažuje prístup na palubu. Na všetkých komunikačných zariadeniach na lodi sú nachystané aj núdzové správy (napríklad e-maily), ktoré sa v prípade útoku odošlú len stlačením jedného gombíka majiteľovi lode, protipirátskemu centru a vojenským lodiam.
V prípade útoku sa odporúča aj manévrovanie loďou, lebo piráti nemajú inú možnosť, ako sa dostať na palubu, len zboku lode. "Treba im znemožniť, aby k tomu došlo," vysvetlil Molnár. V žiadnom prípade sa neodporúča používať signálne svetlice na ochranu lode, pretože tie len zvyšujú agresivitu pirátov.
Ak sa však podarí pirátom dostať na loď, potom neostáva nič iné, iba plniť ich požiadavky. Vyjednávanie nemá zmysel, aby neprišlo k stratám na životoch. "Títo ľudia idú na loď preto, aby ju zajali. Presne vedia, čo chcú, sú odhodlaní na všetko a vyzbrojení raketovými zbraňami," uviedol kapitán. Podľa jeho slov ich k tomu vedie zlá sociálna situácia alebo vidina veľkého zisku.
"Odsudzovať kapitánov za to, že dopustili zajatie lode, nie je namieste. Majú zodpovednosť za životy členov posádky," povedal Molnár.
Nechali ich v spodnej bielizni
Kapitán si spomenul aj na bizarnú príhodu zo svojej poslednej plavby, keď stretol loď, ktorú zajali somálski piráti. Raketovými zbraňami mala rozostrieľaný kapitánsky mostík a námorníci zostali po útoku kompletne orabovaní. Piráti ich nechali iba v spodnej bielizni a veliteľ dostal - ako výsmech celému svetu - certifikát, že loď už raz bola pirátmi zajatá a druhýkrát sa to neoplatí. "Piráti si robia vyslovene srandu," povedal Molnár.
Kapitán ukončil svoj príspevok niekoľkými otázkami na zamyslenie: nie sú nepriamo za somálskymi pirátmi veľké poisťovne, ktoré majú vďaka situácii veľké zisky, pretože každá loď musí byť pripoistená na plavbu v rizikovej oblasti? Ako je možné, že takí biedni Somálčania sú vyzbrojení najmodernejšou technikou? Kto im ju predáva a odkiaľ ju získavajú? Nebolo by jednoduchšie kontrolovať prístavy, do ktorých sa piráti musia vracať po palivo?
Otvorená diskusia sa konala v rámci štvrtého ročníka podujatí National Security Table pod názvom "Protipirátska misia": Problém pirátstva pri somálskom pobreží - spoločný problém?
