BRUSEL. Nová flámska aliancia (N-VA) - favorit predčasných parlamentných volieb v Belgicku, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 13. júna - získava podľa predvolebných prieskumov čoraz väčšiu podporu verejnosti, pričom jeden z hlavných bodov jej politického programu je postupný rozpad Belgicka.
Bart de Wever, líder seperatistickej N-VA, sa spolieha na rastúce rozpory medzi šesťmiliónovou flámskou populáciou a francúzsky hovoriacou menšinou, ku ktorej sa hlási približne 4,5 milióna obyvateľov Belgicka.
V krajine, ktorá je symbolom európskej integrácie a sídlom inštitúcií EÚ, bolo donedávna počuť vyhlásenia o rozdelení Belgicka na bohatšie Flámsko a chudobnejšie Valónsko len sporadicky, a to najmä z úst extrémistických strán. K tým sa podľa vyjadrení ostatných politických strán v Belgicku v poslednom čase priradila aj N-VA, ktorej koaličný potenciál kvôli separatistickej agende výrazne oslabol.
Rozpad má byť postupný
Niečo o formovaní nasledujúcej vlády a koaličnom potenciáli strán naznačili nedávne vyjadrenia predstaviteľa kresťanských demokratov Stevena Vanackereho a jedného z lídrov liberálov (Open VLD) Guya Vanhengela. Obaja sa ohradili voči účasti vo vláde s "extrémistami", reprezentovanými stranou N-VA, ale aj frankofónnou stranou FDF (Frankofónni demokratickí federalisti).
Kresťanskí demokrati sú vo Flámsku druhou najsilnejšou stranou s podporou približne 20 percent, tretí sú socialisti (SP.A) a liberáli sa v prieskumoch pohybujú s 12 percentami na štvrtom mieste.
Kvôli chabému koaličnému potenciálu presadzuje N-VA nie rázny, ale len postupný mierový rozpad Belgicka, ktorý by podľa De Wevera znamenal koniec ekonomicky zbrzdenej krajiny, zmietajúcej sa v jazykových sporoch a zaostávajúcej za svojimi susedmi.
Francúzi majú záujem
"Belgicko sa stalo zväzom dvoch rozdielnych demokracií, ktoré sa rozdeľujú zvyšujúcou sa rýchlosťou - v názoroch na jazyk a kultúru, ale aj na sociálno-ekonomické a politické záležitosti," tvrdí Bart de Wever a navrhuje riešenie akejsi konfederácie na spôsob spolupráce, akú medzi sebou udržiavajú Srbsko a Čierna Hora.
Analytici však upozorňujú i na problémy, ktoré by rozdelenie Belgicka sprevádzali a o ktorých málokto hovorí. Jedným z nich je aj používanie spoločnej európskej meny. Zostalo by euro menou nástupníckych štátov Belgicka? Pretože Flámsko aj Valónsko by mali v čase hospodárskej krízy a prílišného zadlženia problém naplniť prísne kritériá na prijatie spoločnej európskej meny.
Pre Valónsko sa otvárajú aj ďalšie možnosti, pretože verejná mienka vo Francúzsku je podľa najnovších prieskumov výrazne naklonená začleneniu tohto belgického regiónu k Francúzsku.
