KRAKOV. Po dnešnom slávnostnom otvorení pobočky Historického múzea v Krakove v priestoroch niekdajšej výrobne Deutsche Emailewaren-Fabrik, ktorú po arizácii vlastnil nemecký továrnik Oskar Schindler, tu v piatok sprístupnia širokej verejnosti multimediálnu výstavu o živote v meste pod Wawelom počas druhej svetovej vojny, v období rokov 1939-1945.
Osobnosť Oskara Schindlera, rodáka zo Svitav v československo-nemeckom pohraničí a jeho odvážnu záchranu prenasledovaných v období holokaustu, spropagoval pred niekoľkými rokmi oscarový film režiséra Stevena Spielberga Schindlerov zoznam.
Lacné pracovné sily - židov z plaszowského koncentračného tábora využíval továrnik v tejto krakovskej fabrike. Ako člen vládnej nacistickej strany však napriek nespornému úsiliu zbohatnúť v čo najkratšom čase robil maximum pre záchranu svojich zamestnancov, ktorých označoval v čoraz väčšom počte za "nenahraditeľných". Nielenže dostávali podstatne viac a lepšej stravy ako v tábore, ale Schindlerova manželka tu pre nich zariadila aj menšiu nemocnicu.
Schindlerovi sa podarilo napokon pred deportáciami do táborov smrti zachrániť 1200 židov, sčasti aj podplatením príslušníkov síl SS.
Keď v roku 1974 zomrel v Nemecku vo veku 66 rokov, pre svet bol neznámou osobou. To zmenili austrálsky spisovateľ Thomas Keneally, ktorý na základe príbehu jedného zo zachránených napísal knihu Schindlerova archa a predovšetkým filmár Steven Spielberg nakrútením filmu s Liamom Neesonom v hlavnej úlohe, opierajúceho sa o Keneallyho literárnu predlohu a oceneného siedmimi Oscarmi.
Nemeckého továrnika pochovali v súlade s jeho želaním v Izraeli a ocenili ako jedného z prvých troch Nemcov vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi.
V Nemecku mu už skôr udelili Spolkový kríž za zásluhy prvého stupňa a pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín v roku 2008 vydala tamojšia pošta osobitnú známku s nominálnou hodnotou 145 centov s citátom z Talmudu: Záchranca čo len jediného života zachránil celý svet.
