Čína do poslednej chvíle lobovala za čo najslabšie potrestanie Iránu pre jeho podozrivý jadrový program. Aj preto bude nové sankcie Irán ignorovať.
Agentúrnu správu sme o 18:27 nahradili autorským článkom SME.
NEW YORK, TEL AVIV. Na Irán uvalila Bezpečnostná rada (BR) OSN ďalšie, štvrté kolo sankcií za jeho neochotu vzdať sa jadrového programu. Z 15 členov rady ich podporilo 12. Proti boli len Brazília a Turecko, Libanon sa zdržal.
Sankcie zasiahnu hlavne firmy a inštitúcie napojené na jadrový program, medzi inými aj vplyvné Revolučné gardy. Umožnia tiež inšpekcie lodí smerujúcich do Iránu. To má zabrániť, aby sa do krajiny dostali zbrane a technológie, ktoré by porušili zbrojné embrago.
Tvrdé, ale stále málo
Hoci šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová o sankciách hovorí ako o najtvrdších, čo Irán nateraz postihli, analytici tvrdia, že nie sú dostatočne silné na to, aby Teherán prinútili zmeniť kurz.
Irán by skutočne zasiahlo, ak by nemohol nakupovať ropné produkty a ak by zahraničné spoločnosti nemohli investovať do tamojšieho ropného priemyslu. Hoci Irán prakticky sedí na rope, nemá kapacity na jej spracúvanie. Preto je preň životne dôležité spolupracovať so zahraničnými spoločnosťami.
Silu sankcií zľahčuje aj iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád. "Táto rezolúcia nie je pre Irán hodná ani penny a ja odkazujem jednému z nich (členov Bezpečnostnej rady OSN), že vaša rezolúcia je ako použitá vreckovka, ktorá by mala ísť do smetného koša," citovala Ahmadínežáda agentúra ISNA. "
Brusiči sankcií: Čína a Rusko
Embargo na ropné produkty a investície by Irán mohli dostať na kolená, ale to v tejto chvíli nepodporia ani Rusi, ani Číňania. Obe krajiny majú s Iránom živé obchodné vzťahy. Obe vyhlasujú, že skutočne citeľné sankcie by poznamenali hlavne obyčajných Iráncov a viedli k ďalšej nestabilite regiónu. Ich kritici však zdôrazňujú, že práve nevypočítateľný Irán je brzdou stabilizácie Blízkeho východu.
Včerajšiemu prijatiu sankcií predchádzali dlhé vyjednávania, v ktorých proti sebe stáli západní členovia BR OSN a Čína a Rusko. Denník New York Times napísal, že Číňania urputne vyjednávali každú položku na zozname sankcionovaných inštitúcií. Na zozname je podľa novín len jedna banka, čo len ťažko obmedzí financovanie iránskeho jadrového programu.
Prijatie sankcií znamená, že BR OSN definitívne odmietla májový plán, ktorý s Teheránom dohodli Turecko a Brazília. Predpokladal, že Irán obohatí svoj urán v Turecku. Plán však nesplnil základnú požiadavku OSN a to, aby Irán zastavil obohacovanie uránu na vlastnej pôde. K tomu sa však Teherán nechce zaviazať.
Teherán: Stop vyjednávaniu
Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád sa už vyjadril, že schválenie protiiránskych sankcií bude znamenať, že Irán už nebude ďalej vyjednávať o svojom jadrovom programe.
Iránsky režim doteraz vedel sankcie využiť vo svoj prospech, keď pred svojimi priaznivcami vystupoval ako niekto, kto vzdoruje mocnostiam. Pre Irán je jadrový program otázkou národnej cti, ani mnohí opoziční a prozápadní predstavitelia nikdy priamo nepovedali, že by sa ho vzdali. Debata o sankciách tiež odvedie pozornosť Iráncov od prvého výročia protivládnych nepokojov, ktoré vlani zatriasli iránskym režimom viac ako sankcie BR OSN.
Kedy budú vedieť vyrobiť atómovú bombu?
Tehrán tvrdí, že jadro používa len na mierové účely. Západ má podozrenie, že o pár rokov vyvinie nebezpečné zbrane.
TEHERÁN, TEL AVIV. Svet nechce, aby mal Irán jadrové zbrane. Názory na to, kedy by sa k nim teheránsky režim mohol dopracovať, sa rôznia.
Irán komplikuje prácu zbrojným inšpektorom OSN, jadrový program drží v tajnosti a propagandisticky zavádza.
Nejasná správa o Iráne
Pomáha mu aj to, že správy medzinárodných organizácií o jeho jadrovom programe sú často neúplné, nejasné a podliehajú (geo)politickým interpretáciám. Západné tajné služby sú však presvedčené, že Irán má o jadrové zbrane záujem.
Strela Šabab 3, ktorá dokáže niesť jadrovú hlavicu, je pýchou iránskeho režimu.
FOTO – SITA/AP
Podľa starších odhadov mohol mať Irán jadrovú bombu už tento rok, podľa novších to nebude skôr ako v roku 2013. Nevie sa ani, ako je na tom s obohacovaním uránu, ktorý potrebuje do jadrových hlavíc, ani ako fungujú jeho centrifúgy, ktoré sa skôr kazili, ako fungovali.
Američania v minulosti viackrát prehodnotili názor na stupeň vyspelosti iránskeho programu na rozvoj a výrobu jadrových zbraní.
Istý čas verili aj tomu, že Irán v roku 2003 pozastavil zbrojnú časť svojho jadrového programu. Urobil tak vraj v obave, že ho čaká osud Saddámovho Iraku, ktorý v tom istom roku obsadila medzinárodná koalícia pod vedením USA.
Irán odmieta, že sa pokúša o jadrové zbrane, urobil však málo, aby podozrenia vyvrátil.
Materiál na jednu hlavicu
Namiesto toho správy Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (MAAE) tvrdia, že naďalej pokračuje v obohacovaní uránu a má dostatok materiálu na výrobu aspoň jednej atómovej hlavice.
Šéf MAAE Jukija Amano tento pondelok vyhlásil, že jadrový program Iránu je „špeciálny prípad“, pretože existuje podozrenie, že Irán má tajný program na výrobu jadrových zbraní.
Jana Shemesh
Prehľad nových sankcií voči Iránu
- Členské štáty OSN majú venovať zvýšenú pozornosť centrálnej iránskej banke, ako aj ďalším iránskym bankám, aby sa zabránilo transakciám, ktoré napomáhajú aktivitám zameraným na šírenie jadrových zbraní alebo na vývoj nosných systémov pre atómové zbrane.
- Irán má zákaz zúčastňovať sa na akejkoľvek obchodnej činnosti v inom štáte, ktorá sa týka ťažby uránu, výroby či využitia jadrových materiálov a technológií, alebo technológií súvisiacich s balistickými strelami schopnými niesť jadrové zbrane.
- Žiaden štát nesmie Iránu dodávať bojové tanky, obrnené bojové vozidlá, delostrelecké systémy veľkého kalibru, bojové lietadlá a vrtuľníky, útočné helikoptéry, bojové lode, určité rakety alebo raketové systémy a súvisiaci materiál, vrátane náhradných dielov.
- Irán má zákaz podnikať akúkoľvek činnosť týkajúcu sa balistických striel, schopných niesť jadrové zbrane, vrátane odpaľovacích zariadení. Ostatné štáty nesmú dovážať Iránu takú technológiu či technickú pomoc, ktorá súvisí so spomínanou činnosťou.
- Všetky štáty musia zabraňovať vstupu na svoje územie takým jednotlivcom, ktorí sa nachádzajú na čiernom zozname OSN.
Nový zoznam nežiaducich osôb obsahuje len jedno meno - Džavád Rahíkí, ktorý je šéfom iránskeho jadrového centra, kde sa spracováva urán. Zablokovaný bude aj jeho majetok a bude mu hroziť medzinárodný zákaz cestovania.
- Do existujúceho čierneho zoznamu OSN obsahujúceho firmy, ktorých majetok v zahraničí musí byť zmrazený, je zaradených ďalších 15 podnikov, kontrolovaných iránskymi Islamskými revolučnými gardami. Sankcie tiež vyzývajú všetky štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť transakciám, týkajúcim sa revolučných gárd, ktoré môžu pomáhať iránskym jadrovým aktivitám alebo vývoju nosných systémov pre atómové zbrane.
- Všetky štáty musia vykonávať kontrolu celého prevážaného tovaru smerujúceho do a z Iránu, ak majú dôvodné podozrenie, že obsahuje zakázané predmety. Štáty musia takéto predmety zabaviť a odstrániť.
tasr
