Cestujúcim, ktorí prejdú kontrolou, ponúkajú len záchody a vodu z vodovodu.
Pôvodnú agentúrnu správu sme o 20:45 nahradili autorským textom SME
BRATISLAVA. Potemkinova dedina. To napadne niektorým cestujúcim spoločnosti Danube Wings, ktorí majú ako prví možnosť okúsiť služby prvej dokončenej polovice nového terminálu letiska v Bratislave.
Po tom, ako budovu slávnostne otvoril premiér Robert Fico (Smer), novinári zistili, že v ňom nie sú pripravené prakticky žiadne doplnkové služby pre cestujúcich. Jediným miestom, kde sa dá kúpiť minerálka, je bar firmy blízkej podnikateľovi Vladimírovi Poórovi, ktorý je spájaný so Smerom.
Jediné aerolinky, ktoré z terminálu lietajú, majú za konateľa Poórovho príbuzného Juraja. Ďalším prepravcom to zatiaľ letisko nedovolilo.
„Prečo by som tu nemohol stáť ako predseda vlády a tešiť sa, že sme to dokázali?“ reagoval Fico na otázku o predvolebnom strihaní pások.
Šéf letiska Zdeněk Schraml vysvetľoval termín otvárania budovy tým, že o dva týždne sa začne sezóna. Dovtedy ho vraj musia vyskúšať.
Moderná budova nového terminálu je neporovnateľná so susedným zastaraným terminálom, ktorý časom nahradí úplne. Je priestranná, v našich pomeroch pôsobí luxusným dojmom. Hneď na prvý pohľad je však jasné, že polovica z nej chýba. Čo cestujúcich poteší ešte menej, je, že ho otvorili zjavne predčasne.
„Terminál sa stáva najviditeľnejšou a najmodernejšou súčasťou dopravnej infraštruktúry. Našou výkladnou skriňou,“ rečnil na bratislavskom letisku premiér Robert Fico (Smer), predtým, ako prestrihol pásku pri vchode prvej dokončenej polovice nového terminálu. Štát ho postavil potom, ako Ficova vláda zastavila privatizáciu letiska.
Už zajtra – dva dni pred voľbami – odletia z novej budovy prví cestujúci. Pokiaľ sa nepripravia na hodiny v nedovybavenej novostavbe, budú zrejme na ďalšie predvolebné otváranie nadávať.
Coca–cola od Poóra
Minister dopravy Ľubomír Vážny zo Smeru nadšene tvrdil, že v temináli je „primeraná škála doplnkových služieb. Cestujúcim so skúsenosťami zo svetových letísk, na ktorých sú desiatky veľkých aj malých prevádzok, sa môže zdať bratislavská škála priúzka.
Na ceste totiž natrafia len na stánok s novinami a cigaretami a bar Caproni na prízemí. Pred kontrolou si môžu objednať pol litra minerálky za 1,66 eura, Coca–colu za 1,99 eura či bagetu za rovnakú sumu.
Bar patrí firme Aircatering blízkej podnikateľovi Vladimírovi Poórovi. „To vás fakt toto zaujíma?“ pýtal sa novinárov listujúcich nápojovými lístkami podráždený muž postávajúci pri Caproni bare.
Majitelia barov sa ešte neprisťahovali.
FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Pri čakaní sa dá sedieť na na jednej zo 42 stoličiek v hale, ktorá má denne obslúžiť tisícky ľudí. Ďalšími možnosťami sú stoličky v bare alebo vlastný kufor. Cestujúci, ktorým sa zdajú dve eurá za pol litra sódovky veľa, môžu ísť zatiaľ aj do starého terminálu, kde v stánku kúpia lacnejšie. Pokiaľ na to zabudnú a prejdú kontrolou, hrozí im, že budú odkázaní na vodovod s vlažnou vodou na toaletách.
Za pasovou kontrolou sú zatiaľ len prázdne priestory budúceho duty–free obchodu, baru, predajne suvenírov a delikatesných výrobkov. Nad mrežami obchodov je nápis, že ich otvoria „v júli 2010“.
Lieta sa len cez Poóra
Miestnosť za kontrolou je priestranná a stoličiek je dostatok. Ako bude letisko riešiť občerstvenie cestujúcich meškajúcich letov, zatiaľ nie je jasné.
Od zajtra z nového „poloterminálu“ lieta len jediná spoločnosť – Danube Wings. Konateľom aeroliniek je Juraj Poór, príbuzný podnikateľa blízkeho Smeru Vladimíra Poóra.
Ostatné spoločnosti – hlavne dominantný prepravca Ryanair – sa s letiskom zatiaľ nedohodol na podmienkach. Na dohodu čakajú České aerolínie aj poľský LOT.
Nedokončený Sliač
Prvá polovica terminálu nie je prvou nedotiahnutou stavbou, ktorú ministri pred voľbami otvárali. Minister obrany Jaroslav Baška (Smer) slávnostne otvoril 25. mája zrekonštruované letisko Sliač. Ide o letisko, kde sa zatiaľ nedá pristávať, keďže ešte nemá nastavené a certifikované navigačné systémy a hotový nie je ani zabezpečovací pohotovostný systém.
Prvé stíhačky sa na letisko vrátia v októbri či novembri, dopravné lietadlá až na budúci rok.
Štát účet za terminál platiť nemusel
Letisko mohlo mať okrem nového terminálu aj novú dráhu. Zastavenie privatizácie premiér obhajoval aj dnes.
BRATISLAVA. Účet na 86 miliónov eur vystavila stavebná spoločnosť Zipp Bratislava štátu za výstavbu letiskového terminálu. Existoval aj iný scenár otvárania letiska a štát by na ňom zarobil. Privatizáciu, teda predaj štátneho majetku do súkromných rúk, však vláda Roberta Fica hneď po nástupe k moci zastavila.
Novú budovu premiér dnes označil za dôkaz, že rozhodnutie zrušiť privatizáciu bolo správne. „Letisko je dôkazom, že aj štát vie byť dobrým hospodárom.“
Cestujúcich je menej
Súkromní investori, ktorí sa o letisko uchádzali, uvažovali o investícii o dvadsať miliónov eur vyššej, ako je zatiaľ vyúčtovaných 86 miliónov eur. Navyše chceli sedem miliónov investovať do krátkodobého rozšírenia vybavovacích kapacít a za ďalších 30 miliónov eur chceli zrekonštruovať pristávaciu dráhu.
Príjem pre štátny rozpočet by bol takmer dvesto miliónov eur, čo predstavuje minuloročné mzdové náklady ministerstva spravodlivosti.
Dnes odovzdali len prvú polovicu terminálu, ďalšia má nasledovať až o dva roky. Vybavovacia kapacita letiska sa zvýši na päť miliónov pasažierov ročne. Vlani v Bratislave vybavili 1,7 milióna cestujúcich, tento rok letisko pociťuje zánik nízkorozpočtových aeroliniek a vybavuje menej ľudí. Vlaňajší hospodársky výsledok letisko nezverejnilo, v roku 2008 bolo v zisku 830–tisíc eur.
Premiér si obzrel nové priestory.
FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Záujemcov bolo dosť
Keby premiér privatizáciu nezrušil, letisko by získalo konzorcium španielskej spoločnosti Abertis, britskej TBI a slovenského investora J&T. Najvýhodnejšiu ponuku dalo konzorcium TwoOne, ale transakciu neodsúhlasil Protimonopolný úrad. Skladalo sa z rakúskej Raiffeisen banky, skupiny Penta a viedenského letiska.
„Hypotetickým úvahám chýba overenie praxou, preto ich považujeme za zbytočné,“ reagoval hovorca skupiny J&T Maroš Sýkora na otázku, ako hodnotia výstavbu terminálu v porovnaní so svojím privatizačným zámerom.
Ivan Mikloš z SDKÚ patril k tým, ktorí navrhovali privatizáciu. V tejto situácii by podľa neho letisko malo hľadať strategického partnera, ktorý zabezpečí jeho rozvoj a to, že sa z neho bude lietať.
„Nemusí ísť o privatizáciu.“ Jedným z riešení je podľa neho vstup investora do letiskovej spoločnosti. Zrušenie privatizácie označil za absurdné. „Štát prišiel o neuveriteľné peniaze. Na čo je nový terminál za štátne peniaze, z ktorého takmer nikto nelieta?
Adam Valček
Ako vláda plní sľub zastaviť privatizáciu, resp. neprivatizovať tzv. strategické podniky (energetika, lesy, železnice, letiská, zdravotníctvo, atď.)
Čo sľúbili: Vláda SR nebude pokračovať v privatizácii a v doprivatizácii majetkovej účasti štátu v strategických podnikoch. Vláda určí, ktoré podniky a inštitúcie sú z hľadiska národno-štátnych záujmov strategické.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. V prevažnej väčšine tzv. strategických podnikov uvedených v danom sľube sa štátne vlastníctvo preukázalo v riadení menej efektívne ako súkromné vlastníctvo či štátna regulácia aktivít súkromných podnikov.
Aká je realita? Sľub bol splnený. Vláda zastavila privatizáciu tzv. strategických podnikov. Krátko po svojom nástupe, v októbri 2006, odstúpila od privatizácie bratislavského letiska, zastavila tiež privatizáciu nákladnej železničnej spoločnosti Cargo.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
