WASHINGTON. úrovni.
Voliči v čase ekonomickej recesie uprednostnili prevažne nové tváre pred politikmi, ktorí sú v súčasnosti vo funkciách. Výrazné úspechy pritom zaznamenali ženské kandidátky. Svoje politické pozície si opäť upevnilo aj konzervatívne protestné hnutie Tea Party, vystupujúce proti silnej vláde Washingtonu.
Na rozdiel od iných kolegov svoje postavenie obhájila umiernená demokratická senátorka za štát Arkansas Blanche Lincolnová. V tesnom nominačnom súboji prekvapivo porazila štátneho viceguvernéra Billa Haltera, ktorý sa spoliehal na silnú podporu odborov.
Najsledovanejšie súboje sa odohrali u republikánov v štáte Kalifornia. Nomináciu na post nástupcu dosluhujúceho guvernéra Arnolda Schwarzeneggera získala bývalá šéfka firmy eBay Meg Whitmanová, ktorá zvíťazila nad ďalším prominentným republikánom, milionárom Stevom Poiznerom. Jej demokratickým súperom v novembrových guvernérskych voľbách bude zrejme prokurátor Jerry Brown.
V boji o republikánsku nomináciu na kalifornské kreslo v americkom Senáte zaznamenala úspech bývalá prominentná manažérka spoločnosti Hewlett-Packard Carly Fiorinová, ktorá porazila exkongresmana Toma Campbella.
Voliči v Nevade rozhodli o tom, že súčasný demokratický predseda Senátu Harry Reid bude v novembri o znovuzvolenie bojovať s ultrakonzervatívnou kandidátkou hnutia Tea Party Sharon Angleovou. Svoj boj o novú republikánsku nomináciu prehral súčasný guvernér Jim Gibbons, ktorého porazil bývalý federálny sudca Brian Sandoval.
Republikánske primárky v Južnej Karolíne, v ktorých sa rozhodovalo o nominácii na post guvernéra, s prehľadom vyhrala štátna kongresmanka Nikki Haleyová, podporovaná hnutím Tea Party. Stalo sa tak napriek nepotvrdeným obvineniam z mimomanželských vzťahov. Svoju pozíciu však bude musieť potvrdiť ešte v druhom kole o dva týždne.
Kalifornčania zásadne menia volebný postup
Voliči v západoamerickom štáte Kalifornia schválili v utorok v referende zmenu volebného systému pre budúce primárne voľby. Zatiaľ čo doteraz postupovali do všeobecných volieb víťazi za každú politickú stranu, v budúcnosti by to mali byť len dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov bez ohľadu na stranícku príslušnosť.
Aj keď ešte nie sú známe konečné výsledky utorkových volieb, podľa predbežných prognóz bol tzv. Návrh číslo 14 o spravodlivých voľbách schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov. Iniciatíva by mala otvoriť hlasovanie o kandidátoch politických strán pre Kongres a do zastupiteľských orgánov štátu Kalifornia aj pre nestraníkov a členov iných politických strán. Doteraz mohli voliči v primárnych voľbách hlasovať len o kandidátoch jednej strany, ku ktorej sa oficiálne pri volebnej registrácii prihlásili.
Formálne by teda malo pri budúcich primárnych voľbách v Kalifornii dôjsť k ich otvoreniu, fakticky však ide o zavedenie dvojkolovej voľby, známej z mnohých európskych štátov. Argumentom obhajcov tejto zmeny je najmä zníženie polarizácie kandidátov, ktorí budú musieť bojovať o širšie skupiny voličov. Vnútrostranícke primárne voľby, obmedzené výlučne na členov strany, totiž často končia zvolením radikálnejších kandidátov.
Odporcovia novej regulácie sa domnievajú, že zmeny úplne eliminujú kandidátov menších politických strán. V novom systéme sa navyše môže stať, že dvoma najúspešnejšími kandidátmi sa stanú zástupcovia tej istej politickej strany. Preto sa proti novej úprave postavili aj miestni demokrati ako aj republikáni.
