AMSTERDAM, BRATISLAVA. Holanďania si v stredajších parlamentných voľbách podľa prieskumov zvolia pravicu s prvým liberálnym premiérom za posledných sto rokov. Favorit Mark Rutte sľubuje radikálne škrty. Zostavenie koalície však nebude ľahké pre nikoho.
Približne každý piaty volič krátko pred voľbami nevedel, koho bude voliť, a takmer polovica plánovala voliť niekoho iného než v roku 2006.
HOLANDSKÉ VOĽBY
Očakávané zisky kresiel v 150-člennom parlamente podľa posledného prieskumu:
Liberáli (VVD): 36 Strana práce (PvdA): 30 Kresťanskí demokrati (CDA): 25 Strana slobody (PVV): 18 Červená ceruzka:
Holanďania sa po rokoch vracajú od volenia cez počítače k voleniu červenou ceruzkou. Pre obavy o súkromie voličov.
Holanďania po štvornásobne neúspešnom premiérovi kresťanských demokratov Janovi Petrovi Balkenendem, ktorého posledná koalícia padla vo februári, túžia po zmene a v obavách z hospodárskej krízy v eurozóne sú odhodlaní prijať obmedzenia vládnych výdavkov.
Liberálom hrá do karát, že ekonomika je na špičke agendy. Hviezda liberálov, ich mladý šéf Rutte (43), podľa politológa Andrého Krouwela zo Slobodnej univerzity v Amsterdame za popularitu vďačí kríze. „Myslím, že je jediným Holanďanom, ktorý miluje Grécko, lebo mu prinesie víťazstvo," hovorí Krouwel.
Protivníci nepresvedčili Liberáli majú úspech aj preto, že ich protivníkom sa nedarí. Šéf socialistov a bývalý starosta Amsterdamu Job Cohen v predvolebných diskusiách nepresvedčil a podľa posledných prieskumov skončí druhý.
Kontroverzný šéf antiimigračnej Strany slobody Geert Wilders, ktorého ešte pred rokom tipovali médiá na možného premiéra, v ekonomických témach nie je doma a mediálna pozornosť sa od neho odvrátila. Zo strán vládnu spoluprácu s ním pripúšťajú len liberáli.
Wildersov prejav v parlamente v septembri 2009
Tvrdý program, ťažká dohoda Rutte chce znížiť štátne výdavky o 20 miliárd do roku 2015 a zvýšiť vek odchodu do dôchodku zo 65 na 67 rokov. S tým by populista Wilders len ťažko súhlasil. Rutte zároveň sľubuje, že zachová populárnu štátnu úľavu na splácanie úrokov z hypoték. Ak jeho liberáli vyhrajú, koalíciu podľa Krouwela pravdepodobne najprv skúsia vytvoriť s liberálnou stranou D66 a kresťanskými demokratmi.
Je isté, že koaličné rokovania budú ťažké a hoci líder liberálov Mark Rutte by chcel dohodu ešte v lete, niektorí analytici čakajú aj mesiace rokovaní.
Predvolebná kampaň bola v Holandsku podľa analytikov nezvykle tvrdá a plná osobných útokov.
FOTO - SITA/AP
Slobodný premiér?
Možný budúci premiér Rutte je podľa Krouwela nezvyčajným politikom, ktorý nie je úplne zakotvený ani vo svojej vlastnej strane. „Rutte je veľmi mladý, menej skúsený, ale je to veľký bojovník. Nie je ženatý, čo je v holandskej politike veľmi nezvyčajné. Vtipkujeme o ňom, že stále býva so svojou mamou," povedal SME Krouwel.
Viacerí spolustraníci ho chcú nahradiť skúsenejšou holandskou eurokomisárkou Neelie Kroesovou. Tá však svoj návrat z lukratívneho postu v Bruseli predbežne vylúčila.
Nepopulárne pôsobenie holandských vojakov v Afganistane, pre ktoré padla vo februári vláda na čele s kresťanskými demokratmi, sa vo voľbách stalo okrajovou témou. V auguste vojaci odchádzajú a holandskí voliči už s obavami pozerajú inam. Do zadlženého Grécka.
Protiimigračný Wilders upadá
Popularita holandského radikálneho politika klesla. Nerozumie ekonomike.
AMSTERDAM, BRATISLAVA. Strana populistu, ktorý chcel zastaviť imigráciu z islamských krajín či zdaniť ženy v burkách a ešte pred rokom bol jedným z favoritov na kreslo holandského premiéra, sa v prieskumoch prepadla až na štvrté miesto. Ekonomický program Geerta Wildersa je totiž voličom na smiech a tému imigrantov od neho prebrali aj iné strany.
Hoci Wildersova Strana slobody má podľa prieskumov získať v parlamente až 18 kresiel, teda dvakrát viac, ako má dnes, zrejme zostane v opozícii. Ochotu rokovať s ním vyjadrili len liberáli.
Wildersova strana napriek tomu tieto voľby významne ovplyvnila. Viaceré strany na čele s liberálmi od neho prebrali v programoch tvrdší prístup k imigrantom. Liberáli plánujú aj tvrdšie tresty pre zahraničných páchateľov zločinov.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu skončila Strana slobody druhá, darilo sa jej aj v regionálnych voľbách. Ostatné strany ju však v regiónoch odstavili od moci.
Wildersa, ktorý je jediným oficiálnym členom Strany slobody, preslávil jeho krátky film Fitna, kde islam spájal s terorizmom a Korán prirovnal k Hitlerovmu dielu Mein Kampf. V Holandsku ho stíhajú za podnecovanie rasovej a náboženskej nenávisti, do Británie ho odmietli vpustiť. Získal tak imidž martýra a mediálnu pozornosť, čo mu prinieslo veľa voličov. Teraz sa však mnohým zdá, že vládnuť by nevedel.
Ela Rybárová
Šéfovia strán v Holandsku
MARK RUTTE: Sám na vrchole
Líder Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVD) uprednostňuje ekonomickú politiku a chce znížiť dane. Rutte (43) doposiaľ presvedčivo vedie v prieskumoch verejnej mienky a má dobré šance stať sa budúcim premiérom krajiny.
Rutte vyštudoval históriu a už začiatkom roka 2008 varoval pred blížiacou sa finančnou krízou. Nebrali ho však vážne až do kolapsu americkej banky Lehman Brothers, ku ktorému došlo v septembri toho istého roka.
JOB COHEN: Žiadny holandský Obama
Cohen bol schopný zastaviť slabnutie sociálnej demokracie po rozpade konzervatívnej stredoľavej koalície, ku ktorému došlo tento rok. Členovia jeho Strany práce (PvdA), ako aj Zelení a socialisti dúfajú, že 62-ročný Cohen bude schopný odvrátiť rozmach pravice v holandskej politike.
"Yes, we Cohen," skandovali jeho stúpenci, keď sa "holandský Obama" vzdal postu starostu Amsterdamu v prospech vedenia PvdA. Cohena, právnika zo židovskej akademickej rodiny, považovali za zmierovateľa po vražde filmového režiséra Thea van Gogha radikálnym islamistom koncom roka 2004. Po vražde sa usiloval o dialóg s moslimskou komunitou. Prisľúbil tiež "pokrokový kabinet", napriek tomu ho nepovažujú za človeka, ktorý by bol schopný riešiť ekonomickú krízu.
JAN PETER BALKENENDE: Ten, kto prežil, a stratil svoj vplyv
Holanďania sa istý čas usmievali na podobnosti medzi svojím premiérom a Harrym Potterom. Po ôsmich rokoch na čele štyroch rôznych koalícií sa však zdá, že Balkenende (54), líder Kresťanskodemokratickej výzvy (CDA), stratil po februárovom kolapse vlády svoj magický vplyv. Napriek tomu mnoho Holanďanov verí, že CDA je schopná udržať krajinu na pevných politických a ekonomických základoch aj za súčasnej krízy. S Balkenendem na čele však strane klesla popularita a podľa prieskumov sa ocitla na treťom mieste za sociálnymi demokratmi.
GEERT WILDERS: Xenofóbia je jeho biznis
Pravicový populista Wilders (46), ktorý je na čele Strany slobody (PVV) získava ľudí chytľavými sloganmi. Jedným z obľúbených je aj veta "Henk a Ingrid platia za Aliho a Fatimu".
Blízky priateľ Izraela chce presadiť zákaz moslimských imigrantov v krajine. Svojich rivalov obviňuje z lákania moslimov do Holandska sľubmi sociálnej pomoci a zatvárania očí pred faktom, že "Holandsko bude mať čoskoro viac mešít ako kostolov".
Bývalý zamestnanec poisťovacej spoločnosti vyzval na "koniec ľavicových záľub" v záujme dostať krajinu z ekonomickej apatie. Chce odoprieť sociálnu podporu imigrantom a pozastaviť rozvojovú pomoc, ako aj zredukovať holandské príspevky do EÚ. Namiesto toho by chcel nasadiť 10.000 špeciálnych policajtov proti "pouličným teroristom z Maroka".
(tasr)
