Brusel/Reykjavík 13. mája (TASR) - Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO a ich ruský kolega Igor Ivanov by mali v utorok v islandskom Reykjavíku ukončiť rokovania o vytvorení nového spoločného orgánu, ktorý posunie vzťahy aliancie s Moskvou na kvalitatívne novú úroveň.
Zatiaľ čo doterajšia stála zmiešaná rada NATO-Rusko bola len konzultatívnym orgánom vo formáte 19+1 (19 členských krajín NATO a Rusko), nový orgán vo formáte dvadsiatky bude spoločne rozhodovať vo viacerých oblastiach spoločného záujmu, akými sú boj proti terorizmu, mierové misie, riešenie regionálnych kríz či odzbrojovanie.
Obe strany si však ponechajú právo postupovať samostatne v oblastiach, kde nedosiahnu dohodu a Rusko nebude mať právo vetovať napríklad rozhodnutia NATO o rozšírení, ktorým Moskva nie je príliš nadšená.
Podľa generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona však aj tak zaznamená vzájomná spolupráca kvalitatívny skok vpred inšpirovaný okrem iného 11. septembrom 2001, kedy si západní spojenci a Rusko uvedomili, že čelia spoločným medzinárodným hrozbám.
"Bude to kvalitatívne nová úroveň spolupráce. Ak to bude fungovať - a my chceme, aby to fungovalo - môže to byť dôležitým prvkom budovania novej bezpečnostnej architektúry v Európe," povedal nedávno ruský minister Ivanov.
Prvé zasadnutie novej rady NATO-Rusko je naplánované na 28. mája v Ríme, kde sa ruský prezident Vladimir Putin stretne s hlavami členských štátov aliancie vrátane amerického prezidenta Georgea W. Busha.
Okrem vzťahov s Ruskom bude ďalšou veľkou témou v Reykjavíku pripravované rozšírenie NATO, o ktorom sa rozhodne na novembrovom summite v Prahe. Hoci žiadne rozhodnutia sa od islandskej schôdzky neočakávajú, podľa zdrojov z Washingtonu budú Američania pred svojimi partnermi lobovať za pozvanie čo najväčšieho počtu nových krajín.
"Sme za podstatné rozšírenie. V škále od nula po deväť (počet kandidátskych krajín) by sme sa mali pohybovať v hornej polovici," citovali pred Reykjavíkom médiá vysokého predstaviteľa ministerstva zahraničia USA.
Washington však jedným dychom kandidátom odkazuje, aby nepoľavili v reformách a také bude aj posolstvo amerického šéfa diplomacie Colina Powella, ktorý by sa mal v stredu ráno stretnúť v Reykjavíku s kolegami z tzv. vilniuskej desiatky, ktorú tvorí deväť uchádzačov o členstvo a Chorvátsko. Bude medzi nimi aj slovenský minister Eduard Kukan.
Zdroje aliancie opakovane upozorňujú, že konečné rozhodnutie NATO o tom, ktoré krajiny dostanú pozvánku, padne zrejme až na novembrovom summite v Prahe.
V žiadnom prípade sa tak nestane pred parlamentnými voľbami na Slovensku a vytvorením novej slovenskej vlády. V bruselských kuloároch sa však už celkom otvorene hovorí o pozvaní siedmich nových krajín, okrem SR aj Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
