BHOPÁL, BRATISLAVA. Nafeesa Khanová mala len 18 rokov, s manželom čakala prvé dieťa. Žila asi míľu od chemickej továrne spoločnosti Union Carbide v indickom Bhopále. Jej život vyzeral ideálne, až kým neprišla noc z 2. na 3. decembra 1984 a doteraz najväčšia chemická nehoda.
Matka prežila, dieťa nie
Z továrne, kde sa vyrábali pesticídy, zrazu začal unikať toxický plyn. „Mysleli sme si, že dýchame oheň. Oheň bol všade, v očiach, na bruchu. Zdalo sa, že noc sa nikdy neskončí. Keď sa skončila, moje nenarodené dieťa bolo už mŕtve,“ zaspomínala si na hrôzu v rozhovore pre časopis Time.
Dôsledky nehody ju sprevádzali aj naďalej. Jej manžel pre fyzickú slabosť prišiel o prácu, vážne zdravotné problémy malo aj ich ďalších šesť detí. Pri úniku plynu zomrelo asi 20tisíc ľudí, niektorí aktivisti hovoria dokonca o 25tisícoch obetí. Zdravotné problémy skomplikovali život desaťtisícom.
Napriek závažnosti tragédie sa súdy s potrestaním zodpovedných neponáhľali. Prvé súdne pojednávania s riaditeľmi fabriky sa začalo tri roky po nehode. Postupne sa pri nich vystriedalo až 19 sudcov. Verdikt vyniesli až v pondelok a aktivistov nepotešil.
„Najhoršiu priemyselnú haváriu v histórii zredukovali na bežnú dopravnú nehodu,“ reagoval advokát obetí Sati Nath Sarangi na verdikt indického súdu, ktorý ôsmich ľudí odsúdil na dvojročné väzenie. Ich zodpovednosť na tragédii totiž posúdil ako spôsobenie smrti z nedbalosti, toto zdôvodnenie sa najčastejšie používa práve pri dopravných nehodách.
Firma odmieta vinu
Odsúdení sú bývalí manažéri indickej pobočky Union Carbide, jeden z nich je už po smrti. Aktivistom sa nepáči ani fakt, že na lavici obžalovaných nesedel Warren Anderson, riaditeľ spoločnosti v čase tragédie. Pôvodná obžaloba spomínala aj meno tohto Američania, no indickým úradom sa nepodarilo dostať ho fyzicky pred súd. Vo včerajšom rozsudku sa už nespomína.
Samotná firma Union Carbide svoj podiel na tragédii popierala, továreň sa vraj stala obeťou sabotáže. Obhajovala aj „dostatočné“ bezpečnostné opatrenia.
Pozostalým v roku 1989 vyplatila 470 miliónov dolárov. Napriek tomu, že ide o pomerne vysokú sumu, každému sa ušlo priemerne len päťsto dolárov. Firma sa medzitým stala súčasťou Dow Chemical Corp. a tá odmieta akékoľvek spájanie s tragédiou. Považuje ju za uzavretú záležitosť. Odmieta aj požiadavku vlády, aby vyčistila miesto tragédie, kde sa stále nachádzajú nebezpečné látky. Tie sú príčinou, že v meste je vysoký výskyt vážnych chorôb.
Vláda zradila občanov
Miestni tvrdia, že za nízkym trestom pre odsúdených sú ekonomické príčiny. Paradoxne, tragédia a následné kompenzácie pomohli miliónovému Bhopálu, ktorý sa nachádza v jednej z najchudobnejších oblastí Indie a životnou úrovňou sa dá prirovnať k subsaharskej Afrike, k modernizácii.
Rozvoj Indie je navyše závislý od zahraničných zdrojov. Vláda sa snaží, aby neodradila potenciálnych zahraničných investorov, čím zradila vlastných občanov, tvrdia aktivisti. A preto ten trest, ktorý aj reportér BBC označil za „skôr symbolický“. „Mali dostať doživotie,“ vyhlásila pred budovou súdu Hamída Biová, ktorá pri tragédii prišla o vnučku.
