
Foto archív
Dcéra Sergeja Kozlíka Marieta (29) pracuje na jednom zo slovenských ministerstiev. Začala tam robiť až po nástupe tejto vlády: „Prijali ma na základe mojej odbornosti a skúseností. Takže o žiadnej protekcii nemôže byť reč. Pracujem v oblasti európskej integrácie a veľmi ma to baví.“ Podľa priezviska by ste ju však na ministerstve nenašli, exminister a poslanec HZDS je jej nevlastným otcom: „Ale súčasťou rodiny od môjho útleho detstva.“
Politika je hlavnou témou domácich rozhovorov nielen medzi ňou a otcom, ale s každým členom ich rodiny: „Môj snúbenec hovorí, že ak by sa aj s otcom začal baviť o čomkoľvek inom, aj tak sa to skončí pri politike.“
Napriek tomu, že otec sa pohyboval vo vysokej politike, podľa jeho dcéry to nikdy nebolo jeho cieľom: „Chcel byť vždy človekom v pozadí. Politika ho baví, ale baví ho najmä makroekonómia. Vo svojich verejných vystúpeniach sa snaží. Často premýšľa nad tým, ako niektoré komplikované veci vysvetliť ľudom čo najjednoduchšie.“ To, že pôsobí v exekutíve, je vraj dôsledkom podľahnutiu tlaku okolia: „Pamätám si, ako veľmi ho lámali, aby sa stal ministrom privatizácie. Nepodarilo sa im to. Ale nakoniec ho zlomili na podpredsedu vlády a ministra financií.“
Ministrom bol v čase, keď Marieta študovala právo: „To bolo najťažšie obdobie. Je to nepríjemný pocit, aspoň pre mňa, keď vojdete do miestnosti a všetky oči sa upierajú na vás. Samozrejme, vedela som, že väčšina študentov nebola sympatizantom hnutia. Trápili ma najmä rôzne výmysly, proti ktorým sa nedá brániť. Vtedy som sa cítila trochu bezradne, ale dnes, s odstupom času, by som to asi prežívala menej.“
Ona sama o politickej kariére vôbec neuvažuje, politika je podľa nej príliš nevďačná práca: „Napríklad ak musíte urobiť veci, o ktorých nie ste vnútorne úplne presvedčený, ale je to vôľa strany.“
Koho bude voliť, vie: „Zostane to v rodine.“ To, koľko otec zarába, nie: „Zrejme to nevie ani on. Ale on si na peniaze fakt nepotrpí. Financministrom je naša mamina. Keď sa stal ministrom, mal problém, ako mu vyplatia výplatu, pretože nemal otvorený účet v banke. Ale politika ho skutočne baví, robí ju rád. Len ho nenadchýnajú spoločenské povinnosti.“
Aj preto ju často brával so sebou, aby ho vytiahla z niektorých rozhovorov: „To a verejné vystúpenia považuje okrem smrti svojho blížneho za najhoršie situácie. Aj keď možno niekedy pôsobí suverénne, viem, že vnútorne to veľmi prežíva.“
FOTO SME – ROMAN KRPELAN