Monika Beňová: „Môj syn tvrdí, že na obrazovke som trápna.“ A keď bola v relácií Na telo, volal jej, aby neprehrala.
Arpád Duka Zólyomi: Doma hovoria po maďarsky, len v stredu hovorila manželka s deťmi vždy po slovensky: „Hovorili sme tomu slovenský deň.“
Július Brocka: „Moja pätnásťročná dcéra hrá každý deň v miestnom kostole na organe. Vo svojom veku je asi jedinou organistkou na Slovensku. V nedeľu má toho viac, hrá aj vo dvoch susedných dedinách, veľmi ju to baví.“ Keďže aj ďalšie dve deti chodia do hudobnej školy, kúpil im otec „zánovný klavír“.
Pál Csáky: „Deti sú mojimi kritikmi. Nemajú dobrý názor na politiku, to znamená, že sú zdravé, normálne.“
Miklós Duray: „Môj jediný syn má trinásť rokov. Narodil sa v Amerike, nečakali a neplánovali sme to. Má aj americké občianstvo.“
István Harna: Jedna z dcér bola istý čas v Dozornej rade Nafty Gbely: „Nebol som nahnevaný na ňu, ale na ľudí, čo ju tam nominovali. Mohli tušiť, že sa to bude so mnou spájať napriek tomu, že je odborníčka. Pracovala vo FNM alebo v Protimonopolnom úrade. Ona ani nevedela, že bola nominovaná, vybrali ju z databázy odborníkov a ihneď, ako sa to dozvedela, odstúpila.“
Pavol Hrušovský: „So synom som veľmi spokojný, študuje bez problémov, je trošku uzavretý do seba, zásadový chalan. Občas sa bavíme aj o vnútropolitickej situácii. Nedochádza medzi nami k veľkým nedorozumeniam. Je dostatočne kritický, ale pri veľkých rozhodnutiach sme mali vždy rovnaký názor.“
Roman Kováč: „Keď som mal ako gynekológ službu, moju manželku chytili pôrodné bolesti. Mal som operačnú pohotovosť, ale nedokázal som jej urobiť cisársky rez.“ Ich deti, dvojičky, dostali mená podľa Tolstého románu Vojna a Mier. Nataša študuje medicínu a popri tom na konzervatóriu hru na klavíri. Syn Andrej študuje výchovu a vzdelávanie dospelých.
Michal Kováč: „Miško pracuje na konzulárnom oddelení v indickom Naí Dillí. Ak majú naši občania problém, on je ten, kto ho rieši. Jeho hlavnou pracovnou náplňou je spracúvať žiadosti indických občanov o víza do našej krajiny. Jedna z jeho dcér chodí do anglickej školy, druhá do americkej. Obe hovoria plynule po anglicky, majú jedenásť a trinásť rokov.“
Ladislav Orosz: „Som až prekvapený, ako môj šestnásťročný syn v poslednom čase sleduje politiku, ako vie vyvodiť určité závery z prezentovaných informácií. Jeho stupeň znechutenia z politiky zodpovedá môjmu.“
Peter Weiss: „S dvadsaťročnou dcérou sme sa raz zhovárali o teoretických možnostiach tvorby povolebných koalícií. A ona sa ma spýtala: Oci, ty vôbec o tom uvažuješ? Ja ťa v tom prípade voliť určite nebudem. Išlo o povolebnú koalíciu s HZDS.“
Brigita Schmögnerová: „Syn je čitateľnejší, je tvrdý konzervatívec, typický reprezentant slovenskej mužskej populácie. Je za to, aby ženy boli doma a starali sa o manžela, deti. Som dennodenne v paľbe jeho kritiky. Syn verbálne vystupuje tvrdšie ako Ivan Mikloš, ale keď príde na lámanie chleba, je iný. Pravdepodobne volil SDĽ, hoci som ho nepreverovala, myslím, že by mi neklamal.“ (rom)
