Otec Mikuláš Bystrov, právnik a novinár, emigroval roku 1920 do Československa a usadil sa v Prahe. V máji 1945 iba niekoľko dní po oslobodení otca spolu s ďalšími ruskými emigrantmi odvliekli príslušníci NKVD do stalinských gulagov. Väčšina sa nevrátila, on mal šťastie. Vrátil sa po desiatich rokoch.
Vladimira Bystrova (7. 8. 1935 - 1. 6. 2010) vtedy vyhodili zo strednej školy. Hoci nemal maturitu, prijali ho v roku 1959 na Filmovú fakultu Akadémie múzických umení. Zamestnal sa vo Filmovom štúdiu na Barrandove. Sovieti opäť vstúpili do jeho života, po okupácii Československa stratil zamestnanie (1971). Prekladal. Po roku 1989 zakladal Syndikát novinárov Českej republiky, pracoval v týždenníku Reflex, bol šéfredaktorom časopisu PRO a spolupracoval s Lidovými novinami.
Impulzom bola esej o osude jeho otca, ktorú uverejnil v Reflexe. Založil výbor Oni boli prví, ktorý zhromažďuje dokumentáciu o občanoch zavlečených do sovietskych koncentračných táborov a napísal o tom mnoho kníh. Najvýznamnejšou je Sprievodca ríšou zla - encyklopédia vyše dvoch tisíc hesiel o všetkých ústredne riadených sovietskych koncentračných táboroch. Prezident Klaus ocenil Bystrovove aktivity a v roku 2007 ho vyznamenal Rádom T. G. Masaryka.
