Explóziami začala neplánovane v stredu v afganskej metropole Džirga mieru. Variant na tradičné zhromaždenie kmeňových vodcov.
Agentúrne spravodajstvo sme o 18:43 nahradili autorským článkom SME.
KÁBUl, BRATISLAVA. Afganský prezident Hamíd Karzaj práve rečnil, keď úvodné zasadanie Loja Džirgy prerušili výbuchy, streľba a krik.
Pri areáli Polytechnickej univerzity v Kábule, kde sa stretli kmeňoví aj náboženskí lídri Afganistanu, vybuchol najprv samovražedný atentátnik (zabil len seba), potom niekoľko rakiet a napokon sa ozvala streľba. „Zdá sa mi, že niekto vystreľuje rakety,“ pozmenil Karzaj svoj pripravený prejav. „Prosím, nebudeme sa vzrušovať. Pokračujem,“ rozhodol sa.
Loja džirga
V preklade: Veľká rada. Stretnutie vyše 1600 kmeňových i politických lídrov má vyše 300ročnú tradíciu. Môže odvolávať prezidenta, zvoláva sa napríklad pri tvorení novej ústavy. Teraz ju zvolali ako mierovú konferenciu, ktorá má zastaviť krviprelievanie v Afganistane.
Afgánsky prezident Hamíd Karzaj.
„Obraciam sa k vám, moji drahí bratia talibovia, veď táto krajina je vaša. Pripojte sa k nám,“ povedal naliehavo smerom k útočníkom. Keď však jedna z náloží vybuchla asi sto metrov od delegátov, takmer násilím ochranka odviedla Karzaja preč.
Afgnské bezpečnostné sily odrazili útok rebelov prezlečených za vojakov po niekoľkých hodinách. Atentátnici preoblečení za ženy mali v zmätku preniknúť do blízkosti Karzaja a vybuchnúť. Vyše 1600 delegátov Veľkej rady so stáročnou tradíciou ochraňuje vyše 10-tisíc policajtov. Talibovia napriek tomu prenikli do blízkosti prezidenta Karzaja. Ten sa už od januára pokúša rokovať s niektorými skupinami rebelov.
Napríklad s legendárnym vodcom fundamentalistov Gulbudínom Hekmaťjarom (60) sa stretol na neutrálnych Maledivách. Veliteľ partizánov hľadá cestu, ako si vzhľadom na vysoký vek nájsť pokojnejšie zamestnanie.
Radikálnejší talibovia však nechcú rokovať s Kábulom, kým budú v krajine zahraniční vojaci. Loju Džirgu označili za „propagandu záujmov cudzincov“.
O tom, či majú v budúcnosti talibovia sadnúť na ministerské kreslá, sa však v Afganistane búrlivo diskutuje. Paštúni, ktorí tvoria väčšinu v Afganistane, presadzujú „zmierenie“, Tadžici, druhý najpočetnejší národ, zase potrestanie zločincov. Viacerí z tadžických politikov vrátane bývalého kandidáta na prezidenta Abdulláha Abdulláha sa na Džirge odmietli zúčastniť. Karzaj, sám Paštún, presadil mierové rozhovory s fundamentalistami už na tohtoročnej medzinárodnej konferencii o Afganistane v Londýne.
Autor: Agentúra Epicentrum
