BRATISLAVA. Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v zámku Grand Trianon pri Paríži mocnosti Dohody (Veľká Británia, USA, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska. V piatok si pripomenieme 90. výročie tejto udalosti.
V októbri 1918 Rakúsko-Uhorsko prežívalo svoju agóniu. Pokus cisára Karola IV. o federalizáciu monarchie minul cieľ. Prišiel príliš neskoro a navyše ho uhorská vláda odmietla. Prezident Spojených štátov amerických Woodrow Wilson vyhlásil, že cesta autonómie je už prekonaná a nech utláčané národy samy rozhodnú o svojej budúcnosti. Odpoveď maďarského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho Wilsonovi o kapitulácii interpretovali národy a národnosti žijúce v niekdajšej monarchii ako definitívny rozklad Rakúsko-Uhorska. Tým vznikli podmienky na uplatnenie sebaurčovacieho práva. Koncom roka 1918 utláčané národy a národnosti monarchiu dobrovoľne opustili a vyhlasovali postupne samostatné štáty. Na troskách monarchie vznikli nové štáty ako Rakúsko a Maďarsko, ktorých veľmoci Dohody pokladali za dedičov v prvej svetovej vojne porazeného Rakúsko-Uhorska a pripravovali s nimi podpísanie mierovej zmluvy.
Parížske mierové rokovania boli začaté 18. januára 1919 v Zrkadlovej sieni zámku Versailles za účasti 27 víťazných dohodových štátov. Účastníkmi mierovej konferencie boli vtedajší francúzsky premiér Georges Clemenceau, za Veľkú Britániu premiér Lloyd George a minister zahraničných vecí James Balfour, za USA prezident Woodrow Wilson a Robert Lansing, za Taliansko Vittorio Orlando a Giorgio Sonnino a za Japonsko Kimmoči Saiondži a Nobraki Makino. Títo predstavitelia víťazných veľmocí vytvorili Radu desiatich (najvyššiu radu). Pokiaľ išlo o Európu, návrhy predkladala Rada štyroch. Najvyšším oficiálnym orgánom bolo plenárne zasadnutie všetkých delegácii štátov, ktoré sa na konferencii zúčastnili. Návrhy pre Radu desiatich a Radu štyroch pripravovali komisie, ktoré boli zložené zo zástupcov veľmocí a štátov, ktorých sa uvedený problém týkal. Potom sa Rada desiatich zmenila na Radu piatich. Delegáciu Československej republiky viedli vtedy premiér Karel Kramář a minister zahraničných vecí Edvard Beneš. Členovia československej delegácie boli zastúpení v reparačnej, dopravnej, finančnej komisii, v komisiách pre vytvorenie Spoločnosti národov a pre zákonodarstvo práce.
Celkovo bolo uzavretých päť mierových zmlúv víťazných mocností a porazených štátov, nazvaných podľa predmestí Paríža: Versaillská, SaintGermainská, Trianonská, Neuillská a Sévreská mierová zmluva. Ako prvá bola podpísaná Versaillská mierová zmluva (28.6.1919), ktorá usmerňovala povojnové usporiadanie Európy, hranice štátov a reparácie prehratých krajín - najmä Nemecka. Trianonskú mierovú zmluvu so spojencami Nemecka pripravovali počas parížskej konferencie i po jej ukončení zahraniční ministri Rady piatich, ktorej činnosť sa skončila v júli 1920.
Od októbra 1918 do konca roku 1919 Maďarsko prechádzalo hlbokou vnútropolitickou krízou. Vzhľadom na komplikovanú situáciu v štáte a na taktizovanie Maďarska prišla oficiálna maďarská delegácia na mierovú konferenciu až začiatkom roka 1920. Na jej čele stál gróf Albert Apponyi, konzervatívny zástanca zachovania celistvosti uhorského štátu. Maďarsko bránilo integritu uhorského štátu, žiadalo plebiscit nie na etnickom, ale na historickom princípe. Maďarskú požiadavku plebiscitu mierová konferencia odmietla s odôvodnením, že národy strednej Európy vyjadrili svoj postoj k Rakúsko-Uhorsku v októbri a novembri 1918. Po zoznámení sa s podmienkami mierovej zmluvy v Paríži maďarská delegácia vyhlásila, že sú pre Maďarsko neprijateľné. Gróf Apponyi požiadal maďarskú vládu o svoje odvolanie.
V polovici mája 1920 maďarská vláda oznámila, že do Paríža pošle oficiálnych delegátov oprávnených podpísať mierovú zmluvu. Dňa 4. júna 1920 v zámku Trianon neďaleko Paríža podpísali mierovú zmluvu za Maďarsko minister Ágoston Benárd a vyslanec Alfréd Drasche-Lázár. Za Československo ju signoval minister zahraničných vecí Edvard Beneš a československý veľvyslanec vo Francúzsku Štefan Osuský. Zmluva, ktorá vošla do histórie pod názvom Trianonská mierová zmluva, potvrdila vznik maďarského národného štátu, hranice Maďarska s Rakúskom, Československom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko definitívne uznalo úplnú nezávislosť Československa a vzdalo sa všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko-československých hraníc. Zmluva obmedzovala ozbrojené sily Maďarska a zaviazala ho platiť reparácie.
Akt podpísania mierovej zmluvy s Maďarskom bol iba symbolickým ceremoniálom, pretože veľmoci Dohody už takmer dva roky uznávali Československo za spojenecký štát. Mierová konferencia už predtým rozhodla o hraniciach a od konca roku 1918 bolo aj územie Slovenska súčasťou česko-slovenského štátu. Chýbal iba podpis Maďarska, aby medzinárodnoprávne potvrdilo zánik uhorského štátu.
Hoci Maďarsko podpísalo a ratifikovalo Trianonskú mierovú zmluvu, s novým stavom sa nezmierilo. Trianon sa v Maďarsku dodnes chápe ako "krivda" spáchaná na maďarskom národe. Maďarský parlament prijal 31. mája 2010 návrh vládneho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP), ktorým stanovili 4. jún, výročie Trianonskej mierovej zmluvy, za Deň národnej spolupatričnosti. V prijatom zákone je mierová zmluva označená za "najväčšiu tragédiu maďarstva".
