Kameraman Českej televízie Jan Línek, ktorý bol jedným zo štyroch Čechov na palube konvoja s humanitárnou pomocou, v rozhovore pre idnes.cz hovorí, ako videl útok izraelského komanda. Na jeho lodi smerujúcej do pásma Gazy sa nestrieľalo, drsné to bolo, až keď ich Izraelčania zatkli.
Ako ste sa na loď aktivistov dostali?
„Dostali sme pozvánku. Myslel som, že ideme na pomocnú loď OSN a že sa na nej budú plaviť i niektorí európski ministri."
Kontroloval niekto pri vstupe na palubu, či pri sebe máte zbrane?
„Nie, človek si tam mohol preniesť viac-menej čokoľvek. Na lodi nás bolo asi štyridsať. Okrem nás ešte Gréci, Američania a Nemci."
Tušili ste, že príde izraelský zásah?
„Spal som v spacom vaku na palube blízko kapitánskeho mostíka a vedľa seba som mal kameru. Čakal som, či sa niečo stane."
Ako ste poznali, že je útok Izraelčanov blízko?
„Aktivisti začali cvičiť, ako sa budú brániť ak utvoria ľudskú reťaz na ochranu kapitána. A začali sa diať čudné veci. Mali sme podpísať, že sa s kapitánom nebudeme súdiť. Okrem toho, sme mali podpísať, že v prípade rizika do akcie ideme dobrovoľne. To som ako jediný nepodpísal."
Ako ďaleko ste boli od osudnej tureckej lode Mavi Marmara, kde zomrelo najmenej deväť aktivistov?
„Bola od nás tak 300 až 400 metrov, takže som z útoku i niečo nakrútil. V tú istú chvíľu sa však odohrával útok i na našej lodi, takže som sa viac zaujímal o ňu. Celý zásah som nevidel. Len ako okolo lode krúžili malé rýchle člny izraelskej armády a okolo lietali helikoptéry."
Ako Izraelčania zaútočili na vašu loď?
„Izraelské lode boli ďaleko a už sme si mysleli, že nás len zastrašujú. Šli sme si ľahnúť a o minútu sa čln rýchlo začal blížiť k tureckej lodi. V tú chvíľu prišli z dvoch strán i k nám. Nakrúcal som a Izraelčania na mňa strieľali farebnými guľôčkami. Šiel som na druhú stranu, kde na mňa tiež strieľali. Potom už vyliezli na loď a snažili sa dostať ku kapitánovi. Nadviazal som očný kontakt s vojakmi a bez slov sme sa dohodli, že ma nechajú na pokoji. Na novinárov neútočili. Chceli prevziať kontrolu nad loďou."
Ako sa zachovali ostatní?
„Aktivisti vytvorili ľudskú reťaz, ale tá dlho nevydržala. Potom jeden Američan skočil ponad palubu do mora a museli ho vyloviť. Bojovalo sa asi päť minút."
Čo sa dialo, keď vás zajali?
„Zostali sme na lodi a museli sme si sadnúť. Boli tam však emócie, i keď Izraelčania stále zdôrazňovali, že nám neublížia. Zhabali kameru a povedali, že nám ju vrátia na brehu. Odohrali sa malé bitky, ale Izraelčania sa správali slušne. Až k brehu kormidloval Izraelčan."
Čo vás čakalo na pevnine?
„Oznámili nám, že kameru nedostaneme a so sebou si nesmieme vziať nič vrátane oblečenia. Mohli sme mať len pas a lieky. Vonku nám aj to povedali, že už na nás čakajú zástupcovia ambasády. Vo veľkom stane pri Ašdode povedali, že sme zatknutí a máme podpísať žiadosť o deportáciu."
Dostali ste inú možnosť, než podpísať?
„Áno, že nás zatvoria. Povedali nám, že je hlúpe to nepodpísať, pretože inak sa to bude predlžovať a budeme v Izraeli dlho, potom nás vraj aj tak vyhostia. Povedal som, že nepodpíšem, a to urobili i moji kolegovia. Potom nás oddelili a policajt mi povedal, že pokiaľ podpíšem, budem môcť ísť ihneď domov a hovoriť s veľvyslancom."
Ako ste sa rozhodli?
„Chcel som mať informácie, tak som podpísal. Vysmial ma a povedal, že nebude telefonát ani veľvyslanec a zatvorili mana ďalších 20 hodín."
Kam vás potom previezli?
„Zatvorili nás do auta s piatimi extrémne malými bunkami a postavili ho na slnko, vypli klimatizáciu a odišli. Po 45 minútach sme sa rozbehli. Vôbec nám nepovedali, kam ideme. Veľa som toho nevidel, poznal som, že sme na letisku. Vozili nás asi hodinu, až sme došli na tretí terminál letiska Ben Gurion. Tam nás zatvorili do ciel."
Ako s vami zaobchádzali?
„V cele nás bolo osem, celý čas sa svietilo a každú hodinu nás budili. Nikomu som nesmel volať ani kontaktovať ambasádu a svoje veci som už nevidel. V cele s nami bol i Ír, kapitán našej lode. Sťažoval sa, že chce fajčiť a dožadoval sa informácií. Zbili ho."
Priamo v cele pred vami?
„Bol asi meter pred nami. Potom mu povedali, nech si oblečie iné nohavice, nech nevidieť, že ho bili. Bolo veľmi cítiť, že sa nám chcú pomstiť. Povedali, že sme teroristi a zločinci. Mne nadávali, že som ako posraný Rus."
Kedy ste po prvý raz mohli telefonovať na ambasádu?
„Po prvého si prišli po Francúza a potom po Gréka. Ten kapitán ma veľmi upokojil, pretože mal predtým kontakt s ambasádou a dával nám informácie. Vtedy som sa po prvý raz dozvedel, že počas incidentu bolo desať mŕtvych a 40 zranených. Dovtedy som si myslel, že o tom nikto nevie. O 13. hodine ma navštívila pani Sternová z ambasády a povedala mi, že o 45 minút letím. Neskutočne sa mi uľavilo."
Čo ste vlastne v Izraeli podpísali?
„V Ašdode mi povedali, že desať rokov nesmiem ísť do Izraela."
Autor: Petr Štefan, idnes.cz
