HAVANA, BRATISLAVA. Keď sme pred piatimi rokmi v Havane navštívili Yanisbel, bola doma sama. Mama odišla za otcom, ktorého počas masového zatýkania v roku 2003 odsúdili na 20 rokov väzenia. Antonia Díaza Sanchéza poslali do väznice v Holquíne, 770 kilometrov od Havany. Neskôr ho preložili do Ciego De Avila, asi 460 kilometrov od Havany.
Úľava pre rodiny Na Kube, kde doprava nefunguje, je to dlhá cesta. Mama preto musela odísť s niekoľkodňovým predstihom. Na manželskú návštevu mala nárok len raz za štyri mesiace. Yanisbel ísť nemohla. Musela by vynechať školu. A to by jej na komunistickom ostrove nikto nepovolil.
Teraz sa to má zmeniť. Podľa Elizarda Sanchéza z Kubánskej komisie pre ľudské práva a národné uzmierenie bol Antonio Díaz medzi prvými troma väzňami, ktorých včera režim začal premiestňovať do väzníc bližšie k rodine. Nasledovať by mali ďalší šestnásti a 26 chorých väzňov by mali hospitalizovať a začať liečiť. Vláda prezidenta Raúla Castra to urobila po dohode s katolíckou cirkvou.
S kardinálom Jaimom Ortegom sa Raúl Castro stretol v polovici mája, prvýkrát vo funkcii hlavy štátu. „Mohol by to byť signál, že ich v najbližšom čase prepustia, ale zatiaľ je to predčasné tvrdiť. V každom prípade prepustenie politických väzňov je najdôležitejším krokom, aby sa vôbec mohli udiať nejaké politické a ekonomické reformy na ostrove,“ hovorí Gabriela Šuvadová z Človeka v ohrození.
Prví premiestnení väzni
Všetkých zatkli na jar 2003 a odsúdili na tresty od 20 do 25 rokov väzenia
Félix Navarro Diostado Gonzalez Ivan Adolfo Hernandez Arnaldo Ramos Antonio Díaz: adoptovali si ho slovenskí europoslanci Jose Luis Garcia: adoptoval si ho slovenský podnikateľ
Cirkev rokuje Niečo sa na Kube musí stať. Ostrov je na tom ekonomicky veľmi zle a ľudia sa búria. Vláda im stále znižujú skromné prídely potravín, v apríli dokonca museli na dva týždne zatvoriť školy, aby ušetrili na prevádzkových nákladoch. A k tomu kritika sveta za smrť 42-ročného Orlanda Zapatu, ktorý zomrel po protestnej hladovke vo väzení. Krátko na to začal s hladovkou disident Guillermo Fariňas, ktorý jedlo a vodu neprijíma už 98 dní. Z nemocnice vládu za jej gesto pochválil, ale s protestom neprestal. Až kým vláda neprepustí aspoň desať väzňov.
V tejto situácii prijal režim Raúla Castra katolícku cirkev ako sprostredkovateľa. Po májovom stretnutí urobil prvé ústupky. „Cirkev získala väčšiu legitimitu v očiach režimu. Kardinál Ortega po rozhovoroch s Raúlom Castrom potvrdil, že sa vážne rozprávali o prepustení väzňov. Potom by sa dôvera ku katolíckej cirkvi zvýšila aj v radoch disentu,“ hovorí Šuvadová.
V polovici júna má na Kubu prísť vatikánsky sekretár Dominique Memberti. Príbuzní disidentov veria, že režim dovtedy niečo urobí. „Myslím, že niektorých chorých čoskoro prepustia,“ povedala včera pre Reuters Berta Solerová. Jej manžela odsúdili na 20 rokov.