Izraelský premiér Netanjahu zrušil vytúžené stretnutie s Obamom. Urobil tak po konflikte medzi humanitárcami a izraelskými vojakmi, pri ktorom zomrelo najmenej desať civilistov.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
TEL AVIV. Na Izrael sa valí ďalší medzinárodný škandál. Tentoraz priamo z mora. Tam sa odohrali zrážky medzi propalestínskymi aktivistami a izraelskou armádou. Výsledok: najmenej desať mŕtvych, nové komplikácie vo vzťahu s Tureckom, ale aj s Európskou úniou a zvýšená ostražitosť po celom Izraeli.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pre námorný incident zrušil stretnutie s americkým prezidentom Barackom Obamom, o ktoré tak stál. Späť do vlasti ho povolala vlna medzinárodnej kritiky za úmrtia na tureckej lodi, ktorá mala doniesť humanitárnu pomoc do pásma Gazy. Na to však Izrael uvalil námornú blokádu.
Netanjahu v pondelok vyjadril ľútosť nad násilím a obeťami, ale povedal, že ich vojaci sa len bránili po tom, čo boli "bití a bodaní".
V Turecku znovu pálili izraelské vlajky.
FOTO - SITA/AP
Smrť na Flotile slobody Flotilu slobody, ako propalestínski aktivisti nazvali konvoj šiestich lodí so sedemsto ľuďmi na palubách do chudobného pásma Gazy, ktoré Izraelčania izolovali odvtedy, čo ho ovládlo teroristické hnutie Hamas a začalo ostreľovať izraelské mestá, nadránom zastavili izraelskí vojaci.
Vzápätí sa na jednej z lodí odohral incident, ktorý bol najhorším z možných scenárov vývoja kontroverznej plavby. V konvoji sa plavilo veľa občanov štátov Európskej únie, niekoľko europoslancov, aj jedna nositeľka Nobelovej ceny za mier.
Každá strana incident vysvetľuje po svojom. Aj preto sa už ozvali názory, že treba medzinárodné vyšetrovanie. Európska únia vo vyhlásení odsúdila násilie a požaduje "okamžité a nezávislé vyšetrovanie". Aj americký prezident Obama požiadal Izrael o rýchle vyšetrenie faktov.
Dve verzie Izraelčania tvrdia, že na jednej z lodí na ich vojakov čakali palicami a nožmi ozbrojení muži, ktorým sa podarilo vojakom zobrať zbrane. Vojaci sa bránili a výsledkom je desať až dvadsať mŕtvych pasažierov Flotily slobody. Ďalších 16 skončilo v izraelskom väzení. Komando zasiahlo po tom, ako lode nepočúvli, aby sa nepokúšali prelomiť námornú blokádu Gazy. Medzi zranenými sú aj izraelskí vojaci, dvaja v kritickom stave.
Tak to vidí Izrael. Z incidentu viní organizátorov plavby, ktorí chceli provokovať a na palubu zobrali aj ľudí s povesťou radikálov a väzbami na teroristov.
Účastníci protestu a televízia al-Džazíra tvrdia, že Izraelčania začali loď ostreľovať ešte predtým, ako sa dostali na palubu. Aktivisti tiež vyhlasujú, že robili všetko pre to, aby sa vyhli konfrontácii s Izraelom. Zmenili napríklad aj kurz plavby.
Izraelskí komentátori v pondelok vyzývali svoju vládu, aby čo najskôr spustila kampaň na záchranu izraelského imidžu, ktorý incidentom riadne utrpel. Opäť kritizovali vojenskú cenzúru.
Tá na niekoľko hodín zastavila odvysielanie izraelského záznamu celej udalosti. Napríklad výziev konvoju, aby sa vzdialil od Gazy a neriskoval konfrontáciu. To už svet obleteli zábery al-Džazíry.
Aktivisti sa blokádu Gazy, ktorá trvá tri roky, snažili narušiť viackrát. Ich pokusy sa nikdy neskončili tak dramaticky.
Video izraelskej armády zachytáva stret vojakov a posádky lodí
Povolaní veľvyslanci Turecko, odkiaľ pochádza humanitárna organizácia, čo konvoj organizovala, stiahlo svojho veľvyslanca z Izraela a zvolalo Bezpečnostnú radu OSN, ktorej je členom. Viacero európskych krajín, Egypt aj Jordánsko si zase povolali izraelských veľvyslancov, aby podali vysvetlenie.
Incident ostro odsúdilo viacero európskych štátov aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Akciou izraelských bezpečnostných síl sa bude v pondelok večer zaoberať aj Bezpečnostná rada OSN. Schôdzka sa podľa nemenovaného diplomata začne o 19:00 SELČ. Na mimoriadne zasadanie vyzval libanonský premiéra Saád al-Harírí, ktorého krajina rade momentálne predsedá.
Kedy Izrael rozbúril svetovú diplomaciu
Židovský štát má za sebou viaceré roztržky s krajinami v Európe, Amerikou aj OSN.
1. Zneužitie pasov na vraždu lídra Hamasu
Dubajská polícia tvrdí, že za vraždou lídra Hamasu Mahmúda Mabhúha v januári mala stáť izraelská tajná služba Mossad. Jej agenti mali zneužiť pasy viacerých európskych krajín (Francúzska, Írska, Británie) a Austrálie. Británia a Austrália následne vypovedali izraelských diplomatov. Izrael zabitie Mabhúha nepotvrdil ani nevyvrátil.
2. Výstavba bytov vo východnom Jeruzaleme
V marci Američanov nahneval Izrael, keď počas návštevy amerického viceprezidenta Joea Bidena oznámil, že plánuje výstavbu 1600 nových bytov vo východnom Jeruzaleme. Ohrozilo to pripravované nepriame rokovania medzi Izraelom a Palestínou a Američania to vnímali ako diplomatickú facku. Palestínčania chcú východný Jeruzalem ako hlavné mesto svojho budúceho štátu.
3. Goldstoneova správa
Juhoafrický sudca Richard Goldstone obvinil v správe v septembri minulého roku Izrael aj hnutie Hamas, ktoré kontroluje pásmo Gazy, z vojnových zločinov počas vojny v Gaze v rokoch 2008 až 2009. Izrael aj Hamas obvinenia odmietli. Organizácia Spojených národov (OSN) ich vyzvala na nezávislé vyšetrenie incidentu, pri ktorom zomrelo asi 1400 Palestínčanov.
4. Jadrový program
Na Izrael tlačia preto, že sa nechce pripojiť k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT). Štát, ktorý zrejme vlastní jadrové zbrane, sa ostro ohradil proti rezolúcii, v ktorej minulý týždeň 189 signatárov NPT prijalo plán, aby jadrové mocnosti znižovali svoje arzenály a Blízky východ sa stal oblasťou bez jadrových zbraní.
(čtk, Ela Rybárová)
Turecko: Izrael spáchal akt štátneho terorizmu
ANKARA. Turecko obvinilo Izrael zo spáchania "štátneho terorizmu" v súvislosti s pondelkovým incidentom, pri ktorom izraelská armáda zabila niekoľkých členov posádky humanitárnej lode smerujúcej do Pásma Gazy. Väčšina obetí nešťastia pochádza práve z Turecka.
Ankara v súvislosti s tým odvolala svojho veľvyslanca v Izraeli, iniciovala mimoriadnu schôdzku diplomatických zástupcov členských štátov Severoatlantickej aliancie a zrušila tri plánované vojenské cvičenia s Izraelom.
"Mali by ste vedieť, že nezostaneme ticho a bez odpovede zoči-voči tomuto neľudskému štátnemu terorizmu," vyhlásil turecký premiér Recep Tayyip Erdogan tesne pred svojím odletom z Čile. Erdogan na protest proti incidentu zrušil svoje latinskoamerické turné a okamžite si to namieril späť do vlasti.
"Medzinárodné právo bolo pošliapané," dodal. "Tento útok opäť raz jasne ukázal, že izraelská vláda nemá záujem na mieri v regióne," myslí si turecký premiér.
Vo svetle odvetných krokov Ankary voči Tel Avivu ešte predtým podpredseda vlády Bulent Arinc informoval o odvolaní tureckého veľvyslanca z Izraelu späť do vlasti aj o zrušení spoločných armádnych manévrov. Turecko tiež zvolalo mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady OSN, kde je nestálym členom, a iniciovalo aj zvolanie mimoriadnej schôdzky NATO.
Demonštranti sa pokúsili obsadiť izraelský konzulát Turecká polícia zabránila desiatkam demonštrantov hádzajúcich kamene dostať sa do priestorov izraelského konzulátu v Istanbule po tom, ako rozhnevali správy o izraelskom pondelňajšiemu zásahu proti najmenej jednej humanitárnej lodi v medzinárodných vodách, informovali turecké médiá.
Televízie CNN-Turk a NTV odvysielali zábery, na ktorých desiatky rozhnevaných demonštrantov skandujúc heslá ako Do pekla s Izraelom! zápasia s príslušníkmi polície strážiacich konzulát v centre Istanbulu.
Izraelské ozbrojené sily popreli, že by ich príslušníci zaútočili na lode patriace do humanitárneho konvoja smerujúceho do Pásma Gazy. Uviedli však, že sa rozhodli zabrániť lodiam doplaviť sa k palestínskym brehom.
Demonštranti neskôr pred izraelským konzulátom protestovali pokojnejšie - v rukách držali palestínske vlajky a počúvali verše predčítavané z koránu. Rôzni aktivisti sa začali schádzať aj pred rezidenciou izraelského veľvyslanca v tureckom hlavnom meste. Odtiaľ však neboli hlásené žiadne nepokoje.
SITA
