Kyjev 11. mája (TASR) - Príchod poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewského do Ľvova na slávnostné otvorenie obnoveného pamätného komplexu poľským vojakom, padlým v poľsko-ukrajinskej vojne v rokoch 1918 až 1920, je nečakane ohrozený.
Rokovania delegácií oboch krajín v centre západnej Ukrajiny sa totiž dnes skončili bez dosiahnutia kompromisu o podobe nápisov a iných podmienok v areáli Cintorína Orliat na ľvovskom Lyčakivskom cintoríne.
Podľa dohody oboch strán z konca minulého roka postavy levov so štítmi by mali sprevádzať poľské nápisy "Vždy verný" a "Tebe, Poľsko" i niekoľko architektonických prvkov. Proti ich zriadeniu však vystúpila mestská rada vo Ľvove, zástupcovia spoločenských a politických organizácií Ľvovskej oblasti.
Po dlhodobom odkladaní je otvorenie historicko-vojenského objektu s účasťou prezidentov Poľska a Ukrajiny naplánované na 21. mája, v deň piateho výročia podpísania deklarácie o zmierení oboch susedných krajín. Západné časti Ukrajiny patrili do roku 1939 k Poľsku.
Poľský prezident nepríde na otvorenie pamätníka poľským vojakom vo Ľvove, ak nebudú splnené dohody z decembra minulého roku. Počas rokovania o tom podľa zdroja v ukrajinskej delegácii informoval tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Poľska Marek Siwiec.
Do Ľvova prišiel aj šéf ukrajinskej diplomacie Anatolij Zlenko. Napriek problémom optimisticky hodnotí priebeh rozhovorov s poľskou stranou o otvorení pamätníka poľským vojakom. Dnes sa stretol aj s predstaviteľmi miestnych organizácií podporujúcich odmietavú pozíciu mestskej rady.
Cintorín Orliat bol pôvodne otvorený v roku 1939 ako symbol poľského víťazstva nad Ukrajincami vo vojne začiatkom 20. storočia. V sovietskom období bol zničený. Začali ho obnovovať ešte pred získaním štátnej nezávislosti Ukrajiny v roku 1991. Poľskí reštaurátori chceli komplexu vrátiť bývalú podobu, čo vyvolalo protesty verejnosti vo Ľvove.
Poľská strana predtým požadovala obnoviť pamätníky aj americkým a francúzskym vojakom, slúžiacim v poľskej armáde. Na hrobe neznámeho vojaka navrhovala nápis "Neznámemu poľskému vojakovi, padlému za nezávislosť Poľska". Mestská rada Ľvova kategoricky protestovala proti slovu nezávislosť.
Poliaci chceli reprodukovať vyštrbený meč - symbol poľského kráľa Boleslava Chrabrého, ktorý v roku 1018 obsadil Kyjev. Nesúhlasili však s obnovou názvov všetkých miest bojov vo vojne v oboch jazykoch. V origináli tam boli nápisy miest bojov s víťazstvom poľských vojakov.
(spolupracovník TASR Martin Benko) juh
