Amerika už nemôže riadiť svet sama, píše sa v novej stratégii americkej bezpečnostnej politiky.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Američania už nechcú robiť svetových policajtov. Nová bezpečnostná stratégia, ktorú vo štvrtok predstavila vláda prezidenta Baracka Obamu, hovorí, že v nasledujúcich rokoch budú Američania vo svete presadzovať diplomaciu a multilateralizmus.
Koniec Bushovej éry
Spojené štáty sa tak odvracajú od politiky Georgea Busha mladšieho. Ten schvaľoval preventívne útoky, ak krajine hrozilo nebezpečenstvo, a ak bolo treba, Američania do nich išli aj sami.
Dokument, ktorý musí spísať každý prezident, predstavuje základné rysy americkej bezpečnostnej politiky, ktorej sa vláda chce pridržiavať. Bush napríklad svoju doktrínu z roku 2002 využil už nasledujúci rok, keď preventívne zaútočil na režim Saddáma Husajna v Iraku.
Nová Obamova stratégia len potvrdila tézy, ktoré za 16 mesiacov vlády nový prezident viackrát vyslovil. S Bushovou kritikmi nazývanou kovbojskou érou je koniec. Aj keď „právo na jednostrannú akciu si Američania vyhradzujú,“ celý dokument sa nesie v tom duchu, že Američania už nechcú byť jedinými svetovými policajtmi. „Bremeno nového storočia nemôže padať iba na plecia samotnej Ameriky,“ napísal prezident Obama v úvode.
Volanie po diplomacii
K riadeniu nového sveta vyzývajú okrem svojich stabilných partnerov aj nové veľmoci – Čínu, Rusko či Indiu. Dokument tiež volá po silnejších medzinárodných organizáciach.
Oveľa viac chcú tiež Američania využívať diplomaciu, vojenské riešenie má prísť na rad ako to posledné. Mnohí to kritizujú, že Američania sa vďaka tomu stávajú slabšími. Ministerka zahraničia Hilary Clintonová s tým nesúhlasila. „Nie sme menej silní, no potrebujeme používať našu silu rôznymi spôsobmi,“ povedala Clintonová podľa BBC.
S dlhmi Amerika slabne
Dokument tiež spomína, že Američania si nemôžu dovoliť efektívne riadiť svet s dlhom, aký momentálne majú. „S takýmto deficitom nedokážeme udržať náš vplyv. Možno najdôležitejšie zo správy je, že Spojené štáty musia byť silné doma, keď chcú byť silné v zahraničí,“ povedala Clintonová podľa Christian Science Monitor.
Dominantnou bezpečnostnou témou Američanov tiež prestáva byť vojna proti terorizmu. Hoci dokument hovorí o potrebe izolovať teroristov, no „nie je to vojna proti taktike – terorizmu, ani náboženstvu – islamu.“
Mnohí však dokumentu vyčítajú slabú podporu demokracie a ľudských práv. Šíriť demokraciu bola jednou z hlavných tém Bushovej doktríny. Tá Obamova ju chce presadzovať najmä príkladom. „Sila amerického príkladu pomohla rozšíriť demokraciu a slobodu v zahraničí viac ako každá iná akcia, ktorú sme prijali,“ píše sa v dokumente.
To kritizuje napríklad britský expert pre zahraničnú politiku Will Inboden na blogu Foreign Policy. Podľa neho disidenti v Číne, Iráne či na Kube potrebujú cítiť aj aktívnu podporu Ameriky.
