PRAHA, BRATISLAVA. V centre mali míting českí komunisti so spevákom Martinom Maxom, cez mesto na Smíchov pochodovali Veci verejné a po električkách vozili svojich priaznivcov zelení. Praha vo štvrtok patrila malým stranám. Niektoré z nich zrejme budú mať aj posledné slovo pri zostavovaní novej vlády, o ktorej rozhodnú v piatok a v sobotu českí voliči.
Bez ich podpory veľké strany väčšinu v parlamente nezískajú. A práve to, ktoré z menších strán sa doň dostanú a koľko kresiel získajú, rozhodne o mene nového premiéra. Aj preto sú dnešné voľby jednými z najnevyspytateľnejších od roku 1989.
Možnosť 1: Pravicová vláda
V preferenciách dlhodobo vedie ľavicová ČSSD pred ODS. Niektoré prieskumy však ukázali, že väčšinu v parlamente budú mať stredopravé strany. Tie menšie navyše vylučujú koalíciu so socialistami na čele s Jiřím Paroubkom. Šéf TOP 09 Karel Schwarzenberg tvrdí, že sa mu nedá veriť, líder Vecí verejných Radek John ho označuje za „politického dinosaura“.
Možné koalície
Stredopravá vláda: ODS + TOP 09 + Veci verejné ( + KDUČSL)
Ľavicová vláda: Jednofarebná ČSSD s podporou KSČM
Dúhová koalícia: ČSSD + TOP 09 + KDUČSL + Veci verejné
Veľká koalícia (v prípade volebného patu): ČSSD + ODS
Výkonný výbor TOP 09 tento týždeň dokonca odhlasoval, že nepôjde s ČSSD do vlády, ani keby vymenili lídra. Prekážajú mu jej sľuby, ktoré vraj privedú Česko k bankrotu. Z rovnakého dôvodu vládu s ČSSD úplne vylúčil aj líder ODS Petr Nečas.
„To, že ODS a TOP 09 budú chcieť spoločnú vládu a nevezmú vládu s ČSSD je úplne jednoznačné,“ hovorí politológ Bohumil Doležal. „K tejto dvojici by som priradil aj ľudovcov,“ dodáva Doležal.
Politológ však upozorňuje na riziká stredopravej vlády. „Taká vláda bude príšerne krehká. Ak vydrží rok, budem sa čudovať,“ hovorí Doležal. Veľkou neznámou je strana novinárskej hviezdy Radka Johna. „Veci verejné sú netransparentné a nedefinovateľné,“ tvrdí politológ.
Možnosť 2: Paroubek a KSČM
Stabilnejšia by bola naopak menšinová vláda ČSSD.
Paroubek v minulosti niekoľkokrát povedal, že by sa mu pozdávala jednofarebná vláda s podporou komunistov. „To by bolo najlepšie vyjadrenie vôle voličov,“ vyhlásil líder ČSSD.
„Menšinová vláda ČSSD by získala v parlamente dôveru s pomocou komunistov a vládla by s podporou naprieč politickým spektrom,“ odhaduje Doležal. Spojenectvo s komunistami však socialistom môže uškodiť. Na jeseň sú komunálne a senátne voľby a podľa analytikov by sa od ČSSD mohla odkloniť až tretina voličov.
Vylúčené nie je nič
Čechom môže vládnuť koalícia stredopravých strán či menšinová vláda ČSSD s podporou KSČM. Vylúčená však nie je ani dúhová či veľká koalícia, teda obrat o 180 stupňov v doterajších predsavzatiach politikov.
V kampani v roku 1998 hovoril šéf ČSSD Miloš Zeman o „spálenej zemi“ po ODS a šéf ODS Václav Klaus viedol „mobilizáciu proti nebezpečenstvu“ z ČSSD. O mesiac neskôr sa dohodli na opozičnej zmluve. A Zeman vládol štyri roky.
Menšie strany, ktoré zavážia
KDU-ČSL
Jednej z najstarších českých strán hrozí, že sa nedostane do parlamentu. Jej preferencie spadli po odchode časti členov do TOP 09 pod päť percent. Má však oddaných voličov, ktorí prídu voliť. Ľudovci vylučujú len vládu s KSČM.
TOP 09
Hovorí sa, že vznikla, aby zbierala hlasy sklamaných voličov ODS. Vedie ju populárny exminister zahraničia Karel Schwarzenberg a exminister financií Miroslav Kalousek. Zo všetkých chce najviac škrtať štátne výdavky. Vládla by s ODS, vylučuje ČSSD a KSČM.
Veci verejné
Na celoštátnej politickej scéne je nováčikom. Desaťpercentnú podporu v prieskumoch získava vďaka novinárskej hviezde Radkovi Johnovi. Odmieta Jiřího Paroubka z ČSSD aj KSČM.
Strana zelených
Pred troma rokmi mali štyroch ministrov, teraz majú štyroch poslancov. Po týchto voľbách nebudú mať podľa prieskumov už nijakých. Strana, ktorú podporujú disidenti vrátane Václava Havla, odmieta vládu s ČSSD aj s KSČM. Najradšej by si zopakovala koalíciu s ODS.
Pavol Szalai
V Česku volia dva dni. Je to skôr výnimka
Česi volia v piatok a sobotu, rovnako ako kedysi Slováci. Držia sa tradície z čias Československa.
PRAHA, BRATISLAVA. Ak voľby do parlamentu vypovedajú o mentalite národa, Česi sú konzervatívnejší.
Na rozdiel od Slovákov totiž stále volia dva dni. Tí, čo neodvolia v piatok od 14. do 22. hodiny, to môžu stihnúť ešte v sobotu od 8. do 14. hodiny. Do slovenskej Národnej rady sa volí v sobotu od 7. do 22. hodiny. „Pridržujeme sa tradície od roku 1990,“ vysvetľuje rozdiel český sociológ Ivan Gabal.
Dvojdňové hlasovanie podľa neho môže zvyšovať účasť. „Dáva to väčší manévrovací priestor ľuďom, ktorí sú rôzne zamestnaní alebo idú na víkend preč,“ hovorí Gabal.
Politológ Marek Rybář z bratislavskej Univerzity Komenského však upozorňuje, že české voľby nie sú dlhšie počtom hodín. „Volebné miestnosti sú vlastne otvorené približne rovnako dlho,“ hovorí Rybář. Česi môžu voliť 14 hodín, Slováci 15.
Politológ pripúšťa, že dvojdňové voľby môžu viac vyhovovať ľuďom, ktorí cestujú preč. „Nemyslím si však, že by to zásadne zmenilo výšku volebnej účasti,“ dodáva Rybář.
S tým súhlasí aj sociológ Gabal. Účasť podľa neho viac závisí napríklad od výberu politických strán.
Slovensko si jednodňové voľby vyskúšalo prvý raz v roku 2006. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu tvrdila, že to bude lacnejšie a jednoduchšie.
Jednodňové hlasovanie je podľa odborníkov bežné v celej Európe.
Pavol Szalai
