Silvius Magnago (5. 2. 1914 - 25. 5. 2010) sa po narodení presťahoval s rodičmi z Merana do Bolzana, kam otca, okresného sudcu, preložili. Bozen, ako mestu i provincii hovorí nemecky hovoriaca väčšina obyvateľstva, sa stalo jeho celoživotnou srdcovou i profesionálnou záležitosťou. Po maturite študoval právo v Bologni, diplom doktora práv dostal roku 1940.
Neskôr si spravil prokurátorské skúšky. Pôvodne narukoval do talianskej armády, na základe opčnej dohody medzi Mussolinim a Hitlerom sa rozhodol pre Wehrmacht. V roku 1943, krátko po sobáši, odišiel na východný front. Bol ťažko zranený, amputovali mu nohu a do konca vojny striedal lazarety. Vojnový invalid na barlách s asketickými črtami v tvári mal dostatok energie a odhodlania stať sa po desaťročia rešpektovaným politikom európskeho formátu.
Politickú kariéru začal v roku 1947 v Ľudovej strane Južného Tirolska (SVP), ktorej bol predsedom neuveriteľných 34 rokov - od roku 1957 až do roku 1991. Predsedom krajinskej vlády bol 28 rokov, od roku 1961. Bol proti presídľovaniu Talianov do Južného Tirolska, autonómiou potvrdenou medzinárodnými dokumentmi z roku 1992 zaručil prežitie nemeckého a menšinového ladínskeho obyvateľstva v tejto severnej časti Talianska. Autonómia Južného Tirolska dodnes slúži ako európsky model spolužitia.
