Ako malý skladal modely lietadiel, neskôr sa ich naučil majstrovsky ovládať vo vzduchu. Na konci druhej svetovej vojny sa 18-ročný Milo Komínek (20.6. 1926 - 25.5.2010) zapojil do boja proti nacistom a proti diktatúram už bojovať neprestal. Po vojne sa pritom zdalo, že nebude nebo, ktoré by mu nepatrilo. V rokoch 1945 až 1947 reprezentoval Československo na 121 medzinárodných leteckých dňoch v Európe, Ázii, Austrálii i Afrike. Mal fantastickú bilanciu: 1280 nalietaných hodín, 382 zoskokov padákom, videlo ho viac ako päť miliónov divákov na rôznych exhibíciách. Parašutista, pilot i akrobat dokonca podpísal s americkou filmovou spoločnosťou Metro Goldwyn-Mayer zmluvu na dva letecké filmy, v ktorých mal hrať hlavnú úlohu.
Nič z toho už nestihol, vo februári 1948 sa k moci dostali komunisti. Zabavili mu pilotný diplom, zhabali lietadlá a zakázali vstup na všetky letiská. Každý deň sa musel hlásiť na policajnej stanici. Pokúsil sa utiecť, ale postrelili ho a nakoniec prezradili. Po pár mesiacoch ho na amnestiu v júni 1948 prepustili, ale nezastrašili ho. Zapojil sa do protikomunistického odboja a tak ho v októbri toho istého roka poslali do väzenia opäť. Tentoraz na 20 rokov. Odsedel si 17, keď ho v roku 1965 pustili na ďalšiu amnestiu. Dva týždne pred okupáciu Československa v auguste 1968 sa mu utiecť podarilo. Vo Viedni ešte stihol vystúpiť na demonštrácii a hovoril o zločineckej vojenskej okupácii. Potom odišiel do Kanady, kam za ním prišla aj manželka a syn.
V Kanade bojoval ďalej, stal sa tajomníkom Združenia bývalých československých politických väzňov v exile. Po páde komunizmu sa vrátil a v roku 1996 neúspešne kandidoval do Senátu. Nikdy nepremeškal príležitosť, aby hovoril či písal o tom, čoho všetkého bol schopný komunistický režim a o čo dokázal ľudí pripraviť.
