BRUSEL. Ten vyhodnotil ako najsilnejšiu stranu N-VA (Nová flámska aliancia), ktorá má v programe mierové oddelenie Flámska od Valónska.
N-VA by podľa prieskumu inštitútu TNS/Dimarso získala v júnových voľbách podporu 26 percent Flámov, na druhom mieste by skončili kresťanskí demokrati z CD&V súčasného premiéra Yvesa Letermea (19,5 percent), obe strany tvorili ešte v predchádzajúcich voľbách spoločný predvolebný blok.
Šestnásť percent flámskych hlasov by získali socialisti (SP.A), nasledujú liberáli (Open VLD) s 12,4; krajne pravicová strana Flámsky vplyv (Vlaams Belang) s 10,3 a zelení (Groen!) so 7,8 percentami.
Niečo o formovaní nasledujúcej vlády a koaličnom potenciáli strán naznačili vyjadrenia jedného z lídrov liberálov Guya Vanhengela a predstaviteľa kresťanských demokratov Stevena Vanackereho. Obaja sa ohradili voči účasti vo vláde s "extrémistami". Za nich považujú aj momentálne prvý politický subjekt vo Flámsku N-VA.
"Za rokovací stôl si sadneme s ľudmi, ktorí nehlásajú extrémistické názory. Takými ľuďmi momentálne nie sú predstavitelia z N-VA, pokiaľ nie sú ochotní opustiť separatistickú agendu. Podobne je na tom aj z druhej strany aj FDF (Frankofónni demokratickí federalisti)," vyjadril sa Vanhengel pre denník De Standaard.
"Táto strana jednoducho nie je pripravená ani rokovať. Negociácie znamenajú vedieť sa vzdať určitých vecí, som veľmi zvedavý, či jej šéf Bart De Weawer dokáže niečo také pripustiť," považuje N-VA za stranu s nízkym koaličným potenciálom Vanackere.
