Vláda Davida Camerona chce znížiť deficit, reformovať školy a skončiť s občianskymi preukazmi.
Agentúrnu správu sme o 18:48 nahradili autorským článkom SME.
LONDÝN, BRATISLAVA. Ulice pri Westminsteri stíchli, obsadil ich len jeden sprievod. Ten, ktorý do britského parlamentu zavíta iba raz ročne. Z honosného koča vystúpila kráľovná Alžbeta II. a jej manžel princ Filip, vojvoda z Edinburghu.
Keď kráľovský pár vstúpil do Snemovne lordov, členovia hornej aj dolnej komory parlamentu sa postavili. „Moji lordi, prosím, posaďte sa,“ povedala kráľovná a v súlade s tradíciou predniesla program novej vlády.
22 zákonov za 18 mesiacov
Slová, ktoré nasledovali, už viac pripomínali modernú politiku ako procesiu zo starých čias. Napokon, vláda premiéra Davida Camerona, ktorá prejav napísala, sa označuje za „radikálnu a reformnú“.
Program vlády
Zjednoduší daňové úľavy a zastaví zvyšovanie odvodov. Zruší zavádzanie občianskych preukazov a kamier v uliciach. Obmedzí imigráciu z krajín mimo Európskej únie. Vypíše referendum o zmene volebného systému a zváži priamu voľbu Snemovne lordov.
Alžbeta II. otvárala už 56. zasadnutie parlamentu, prvýkrát však čítala program koaličnej vlády. Konzervatívnoliberálna koalícia vznikla prvý raz po druhej svetovej vojne po tom, ako vo voľbách nezískala v parlamente väčšinu žiadna strana.
„Program mojej vlády bude založený na princípoch slobody, spravodlivosti a zodpovednosti,“ povedala kráľovná v úvode osemminútového prejavu. Cameronov kabinet chce za 18 mesiacov presadiť 22 zákonov.
Prvá priorita je podľa kráľovnej jasná – „zníženie deficitu a obnovenie ekonomického rastu“. Británia má podobne ako Grécko či Španielsko problém s vysokým schodkom štátneho rozpočtu. Konkrétne škrty vo výške 6,2 miliardy libier, čo je len zlomok zo 156-miliardového schodku, oznámil britský minister financií už deň predtým.
Včera prišla aj dobrá správa. Británia sa spamätáva z recesie – jej ekonomika vzrástla v prvom štvrťroku o 0,3 percenta.
Nijaké preukazy a viac škôl Kráľovná hovorila aj o zrušení labouristického projektu občianskych preukazov a kamier v uliciach. Vládne strany sa zhodli tiež na reforme školstva. Cameronovi konzervatívci presadili zakladanie nových škôl podľa švédskeho modelu – bude jednoduchšie pre rodičov a charitu. Liberálni demokrati Nicka Clegga zasa dosiahli podporu pre chudobnejších žiakov.
Problémom môžu byť témy, ktoré obe strany rozdeľujú – napríklad viac atómovej energie. Liberálni demokrati budú hlasovať proti.
