JEREVAN.
Voľby sa konajú jeden mesiac po tom, čo zlyhal plán na ukončenie nepriateľstva medzi Arménskom a Tureckom na a zmiernenie napätia na južnom Kaukaze, informuje agentúra Reuters.
Väčšina karabachských kandidátov a strán trvá na nezávislosti regiónu, hoci niektoré zoskupenia preferujú, aby sa Náhorný Karabach stal súčasťou Arménska.
Drobný hornatý región s prevažne kresťanskými Arménmi sa odtrhol od moslimského Azerbajdžanu a vyhlásil nezávislosť po vojne na začiatku 90-tych rokov minulého storočia, ktorá po sebe zanechala 30.000 mŕtvych. Žiadna krajina nezávislosť Náhorného Karabachu neuznala.
Azerbajdžan požaduje znovupripojenie regiónu a je ochotný použiť silu. Ani vyše 15 rokov sprostredkovaného vyjednávania nedokázalo priniesť konečnú mierovú zmluvu, takže hrozba vojny je vždy na dosah.
Turecko, ktoré je obchodným partnerom Azerbajdžanu v oblasti energií, zatvorilo hranicu s Arménskom v roku 1993 ako prejav solidarity s moslimským spojencom v neúspešnom zápase proti bojovníkom v Karabachu, ktorých podporuje Arménsko.
Turecko a Arménsko oznámili svoje opätovné zblíženie minulý rok. Tento súlad sa však opäť naštrbil minulý mesiac, keď Arménsko odložilo ratifikáciu dohody na základe tureckej snahy o dosiahnutie požiadaviek ohľadom Náhorného Karabachu. Podmienku si Turecko stanovilo kvôli priateľstvu s Azerbajdžanom.
Azerbajdžan označil nastávajúce voľby za ilegálne. "Reprezentujú okupačnú politiku Arménska a jeho želanie predísť urovnaniu karabachského konfliktu," tvrdí stanovisko azerbajdžanskej Ústrednej volebnej komisie.
Predstavitelia Karabachu však veria, že voľby preukážu ich snahu budovať v odštiepeneckom regióne demokraciu. "Nadchádzajúce voľby v Náhornom Karabachu sú veľmi dôležitou udalosťou, pretože demokracia je veľmi dôležitá hodnota pre nás, spolu s nezávislosťou a suverenitou," povedal vysoký politický predstaviteľ regiónu Bako Sahakyan.
