WASHINGTON.
Zrušené boli aj sankčné opatrenia uvalené na štvrtý ruský subjekt, obviňovaný pôvodne z nezákonného predaja zbraní Sýrii.
Načasovanie rozhodnutí - zverejnených vo federálnom registri, avšak inak neoznámených ministerstvom zahraničných vecí - naznačuje možnú spojitosť týchto krokov s úsilím USA získať podporu Ruska pre navrhovanú novú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Tá má ešte viac rozšíriť sankcie proti islamskej republike.
Hovorca štátneho departmentu P.J. Crowley však dementoval, že by cieľom piatkového rozhodnutia zrušiť sankčné opatrenia proti ruským subjektom bolo získať podporu Moskvy pre sankcie proti Teheránu. Ako ale konštatoval, tento krok reflektuje skutočnosť, že "Rusko postupom času pozmenilo svoj prístup k Iránu" a zdržiava sa určitých zbrojných dohôd s Iránom.
Keď americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová v marci navštívila Moskvu, ruský premiér Vladimir Putin sa verejne sťažoval na rozsah sankcií americkej vlády proti ruským subjektom. Na stretnutí za zatvorenými dvermi Putin a iní ruskí predstavitelia hovorili s Clintonovou o konkrétnej otázke stiahnutia amerických sankcií proti ruským subjektom obviňovaným z podpory iránskeho jadrového a raketového programu.
Washington zrušil sankcie uvalené na chemicko-technologickú univerzitu Dmitrija Mendelejeva, Moskovský letecký inštitút a exportnú agentúru Rosoboronexport.
Stiahnuté boli aj sankcie proti zbrojovke KBP Tula, prijaté v apríli 1999 kvôli dodávke protitankových riadených striel Sýrii.
Informovala agentúra AP.
