jednej univerzálnej siete. Otec webu po svojom príhovore na podujatí Orange Business Fórum hovoril o zodpovednosti voči ostatným ľudom.
Vytvorili ste najdôležitejšie médium moderných čias. Cítite to viac ako zodpovednosť alebo zadosťučinenie?
„Na tvorbe webu sa podieľa veľa ľudí a každý z nich by mal okrem zadosťučinenia cítiť obrovskú mieru zodpovednosti."
Akú mieru zodpovednosti cítite vy osobne?
„Naštartoval som World Wide Web Consortium, čo je miesto, kde môžete pomáhať tvoriť webové štandardy. Veľkú mieru zodpovednosti nesú jednotlivé spoločnosti, ktoré sa na tvorbe webu podieľajú. Niektoré ju prejavili tým, že sa vzdali licenčných poplatkov za svoje technológie."
Základné prvky webu - dvojrozmerná webstránka naplnená textom, obrazom a hyperlinkami sa nezmenili viac ako pätnásť rokov. Myslíte, že sa v najbližších rokoch web dramaticky zmení? Napríklad s nárastom počtu mobilných zariadení?
„Klasické webstránky tu budú ešte veľmi dlho. Podľa mňa majú svoj význam pre blogy, firemné stránky, diskusné fóra a podobne. Myslím, že jednoduchý obsah ich robí prístupnými.
Budú sa zlepšovať nástroje na tvorbu stránok. Pribudne však nový druh stránok - webové aplikácie, ktoré budú potrebovať nový druh interaktivity. Webové aplikácie budú veľká vec. Nenahradia však klasické stránky. Rovnako ako s príchodom televízie nezmizlo rádio."
Skutočným problémom by bolo, ak by vám prístup k obsahu začal obmedzovať poskytovateľ internetového pripojenia.
Takže základ webu ostane rovnaký a ďalšie formy ho budú postupne dopĺňať?
„Áno. Myslím, že je to rovnaký prípad ako nárast rozlíšenia pri televíznom vysielaní."
Čo si myslíte o snahe priamo spoplatniť obsah na webe tak, ako to robí napríklad Rupert Murdoch s jeho novinami v priestore, ktorý je naplnený prakticky nekonečným množstvom informácií?
„Ľudia, ktorí vytvárajú a prinášajú kvalitný obsah, musia byť dobre ohodnotení, hlavne ak si uvedomíme, koľko je na webe zbytočností. Potrebujeme vyvinúť viacero riešení, ako ich zaplatiť. Jedným môže byť predplatné, ktoré však bude fungovať len pre niektoré stránky. Možným riešením sú mikrotransakcie, ktoré mi umožnia napríklad minúť dva centy za prečítanie jednej stránky. V minulosti sme sa pokúšali zaviesť ich, ale s tým, koľko ľudí má dnes rôzne online identity, by mohol byť ten správny čas. Skutočným problémom by bolo, ak by vám prístup k obsahu začal obmedzovať poskytovateľ internetového pri〜pojenia."
Takže priame spoplatňovanie, ktoré vytvorí nedostupné časti webu, nebude pre médium problémom?
„Také časti existujú už dnes a v prostredí voľného trhu je to prirodzené. Musia to byť však malé sumy alebo iné prístupné formy spoplatnenia."
Ľudia na web dávajú čoraz viac osobných dát. Vy sám hovoríte, že s množstvom dát rastie aj ich sila. Nebude tak veľké množstvo osobných dát na webe príliš veľkým lákadlom pre vlády alebo firmy?
„Musíme si byť istí, že osobné údaje sú bezpečné a že existujú bariéry, ktoré vlády a políciu obmedzia v prípade, že sa k dátam chcú dostať. O sprístupnení dát by mal rozhodovať napríklad súd. Uvažuje sa napríklad o tom, aby sa dáta ukladali na webe zašifrované alebo by ich mali ľudia pod kontrolou vo vlastnom počítači. Už dnes existujú projekty, ktoré na tom pracujú. Napríklad aj skupina mojich študentov na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT) vytvára projekt otvorenej sociálnej siete."
Dostanete sa ešte niekedy aj k písaniu kódu?
„Áno. Občas. Niekedy pracujem na úpravách štandardov, ktoré navrhujeme. Napísal som aj pár jednoduchých vecí pre vlastnú potrebu."
Viem, že zo zásady neodpovedáte na otázku, aká je vaša najobľúbenejšia webová stránka, ale zaujímalo by ma, akú máte nastavenú domovskú stránku vo vašom prehliadači.
„Je to moja osobná stránka. Je na ňu obmedzený prístup a mám tam odkazy na veci, ktoré využívam pri práci."
Takže ste ju, prirodzene, napísali sám.
„Áno."
Web musí ostať slobodný
Veľké vynálezy často vznikajú náhodou. World Wide Web vznikol z frustrácie človeka, ktorý si chcel uľahčiť prácu. Nečakal, že by vynález mohol zarábať.
BRATISLAVA. Len málo vecí zmenilo za posledné dve desaťročia svet tak veľmi ako vynález webu. Rôzne počítačové siete existovali roky predtým, ako sir Timothy Berners-Lee (55) vymyslel spôsob, ako jednoducho prepojiť dokumenty medzi počítačmi na internete tak, aby sa internet dostal do každodenného života.
Na jar 1989 navrhol technológiu, ktorá umožnila prepojiť rôzne druhy počítačov a dokumentov. Rozčuľovalo ho, že sa nedokáže dostať k dokumentom, ktoré sú uložené v počítačoch s pripojením na sieť len preto, že sú v počítačoch, ktoré používajú rôzne systémy databáz.
Vznikol tak hypertextový protokol - http, ktorý aj dnes nájdeme pred väčšinou webových adries. Systém mohol fungovať na akomkoľvek počítači a operačnom systéme, ak prehliadací program dodržiaval štandardy.
Berners-Lee presvedčil ženevské výskumné centrum (CERN), kde pracoval, aby sa vzdalo nároku na licenčné poplatky, čo bol pre web zlomový moment. Prvýkrát v histórii vznikla otvorená internetová platforma, ktorú podporovala skupina nadšencov bez strachu z toho, že by z ich práce profitoval niekto iný.
Berners-Lee tvrdí, že neľutuje, že si web nenechal licencovať. Spoplatnená technológia by sa podľa neho nikdy nerozšírila. Stále pracuje na tom, aby zachoval podstatu média otvorenú. „Prostredníctvom webu dokážu ľudia lepšie spolupracovať," tvrdí Berners-Lee.
Ondrej Podstupka
