MADRID. Španielsky súd udelil každému z troch členov baskickej separatistickej skupiny ETA trest 1040 rokov za mrežami po tom, čo ich uznal vinnými z vraždy, pokusu o vraždu a účasti na teroristickom útoku.
Dopustili sa ich 30. decembra 2006, keď na madridskom letisku Barajas vyhodili do vzduchu päťpodlažnú parkovaciu budovu, pričom zahynuli dvaja ekvádorskí imigranti a 41 ďalších ľudí utrpelo zranenia.
K zodpovednosti za útok, ktorý ukončil deväťmesačné prímerie, sa prihlásila ETA. Verdikty pre Mattina Sarasolu, Igora Porta a Mikela San Sebastiána oznámili v piatok.
ETA vznikla v roku 1959 ako krajne ľavicové marxistické zoskupenie. Bolo to v čase, keď Španielsku vládol pravicový diktátor Francisco Franco, ktorého vláda upierala práva baskickej menšine.
Cieľom už 41 rokov trvajúcej násilnej kampane ETA je vytvorenie nezávislého štátu na území severného Španielska a juhozápadného Francúzska. Prvú vraždu organizácia vykonala v auguste 1968, keď jej členovia zastrelili policajta. Odvtedy v krajine pripravila o život 828 ľudí. V roku 2006 ETA vyhlásila "permanentné prímerie", keď sa však rokovania s vládou nevyvíjali podľa jej predstáv, začala zase útočiť.
