LONDÝN, BRATISLAVA. Sú považovaní za euroskeptickú stranu. Pred mesiacmi chceli o Lisabonskej zmluve vyhlásiť referendum, v Európskom parlamente vystúpili z najsilnejšieho klubu ľudovcov.
Konzervatívci, ktorí pred týždňom vytvorili britskú vládu, chcú teraz európskych lídrov uistiť, že Británia nepôjde proti Európskej únii a bude spolupracovať. Premiér David Cameron to mal vo štvrtok v Paríži na svojej prvej zahraničnej ceste počas večere naznačiť francúzskemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu. Rovnaký signál má v piatok dostať v Berlíne aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Fondy neblokovali
Cameronova vláda svoju európsku tvár už ukázala. Na tohtotýždňovom zasadnutí ministrov financií, kam prvýkrát prišiel nový konzervatívny minister George Osbourne, Briti nezablokovali väčšiu reguláciu hedžových fondov. Najviac to pritom postihne obchodníkov v londýnskom City, ktoré je domovom až 80 percent hedžových fondov v Európe.
Vedenie toryovcov tiež odmietlo, že by v otázke Lisabonskej zmluvy plánovali referendum, ako to hovorili pred mesiacmi. Takisto v dohode s koaličným partnerom, proeurópskymi liberálnymi demokratmi, sľúbili, že nebudú tlačiť na vrátenie niektorých právomocí do Londýna. Tí na oplátku sľúbili, že päť rokov nechajú na pokoji možnosť, že by Británia prijala euro. Medzi toryovcami je však stále skupina poslancov, ktorá volá po referende.
Zbližovali konzervatívci
Lídri Francúzska a Nemecka sa ku konzervatívcom v predchádzajúcom období správali rezervovane aj napriek tomu, že obe krajiny vedú pravicové strany. Keď počas britskej kampane Angela Merkelová prišla do Británie, stretla sa s labouristickým premiérom Brownom, no Camerona ignorovala.
Podľa analytikov sa David Cameron bude správať k únii pragmaticky. Ako napísal na stránkach Financial Times bývalý veľvyslanec Francúzska v Londýne Gérard Errera, „za posledných 50 rokov to boli práve konzervatívni politici či vlády, ktorí Britániu posunuli k Európe. Margaret Thatcherová súhlasila s vytvorením jednotného trhu, John Major prijal v roku 1992 Maastrichtskú dohodu. Tak prečo by sme sa mali báť“, napísal exveľvyslanec.
