Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BANGKOK, BRATISLAVA. Thajská vláda sa po takmer dvoch mesiacoch protestov rozhodla ísť cez mŕtvoly. Pomocou armády v stredu donútila hlavných vodcov rebelov, takzvaných červených tričiek, aby sa vzdali.
Hoci väčšina z nich tak urobila, demonštrácie pokračovali a zhorelo pri nich aj jedno z najväčších obchodných centier v tejto časti Ázie. Vláda zaviedla stanné právo v Bangkoku a v 21 provinciách a oznámila, že vojenské operácie budú pokračovať aj cez noc.
Traja lídri stále na úteku
Pri nových stretoch zahynulo najmenej päť ľudí a viac ako päťdesiat ľudí bolo zranených. Za šesť dní bojov zomrelo takmer 40 ľudí.
Pri nepokojoch zahynul aj 45-ročný taliansky fotoreportér agentúry ANSA Fabio Polenghi (na snímke Corriere de la Serra). Ďalší dvaja žurnalisti boli zranení, uviedla tlačová agentúra Reuters.
Siedmi lídri protestov sa potom vzdali a vyzvali protestujúcich z prevažne chudobného severu krajiny, aby sa vrátili domov a predišli ďalším obetiam.
Demonštranti však aj potom podpaľovali verejné budovy a blokovali ulice. Zaútočili na banky, burzu, kino aj druhé najväčšie nákupné centrum juhovýchodnej Ázie Central World, ktoré úplne vyhorelo a podpálili aj budovu televízie Channel 3.Traja lídri protestov sú podľa magazínu Time stále na úteku.
Násilie sa z Bangkoku rozšírilo do dvoch severovýchodných provincií, kde podpálili radnice. Vláda zaviedla stanné právo v Bangkoku a v 21 provinciách a oznámila, že vojenské operácie budú pokračovať aj cez noc.
Revolúcia chudobných V thajskej metropole protestovali najmä chudobní vidiecki stúpenci populistického expremiéra Tchaksina Šinavatru, ktorého zosadili počas prevratu v roku 2006. Pridali sa k nim aj ľavicoví aktivisti a bojovníci za demokraciu.
Protest, ktorý začal v marci, mal za cieľ zosadiť vládu a docieliť predčasné voľby, postupne však požiadavky stupňovali. V utorok vláda odmietla prímerie. Dávnejšie stiahla aj prísľub skorých volieb.
PREČO SA BÚRIA
2006: vojenský prevrat, zosadili populistického premiéra Tchaksina Šinavatru pre korupciu.
Podľa protestujúcich vláda Abhisita Vetčačivu prišla v roku 2008 k moci nelegitímne a s podporou armády.
Pretrvávajúce nepokoje škodia turizmu aj obchodu. Podľa guvernéra Bangkoku Sukchumpchanda Paribatru, ktorého cituje CNN, je tento konflikt oproti tým minulým v rokoch 1992 alebo 1973 viac než len o politike. „Týka sa priamo charakteru našej spoločnosti," povedal a myslel tým priepasť medzi chudobným a bohatým Thajskom.
Podľa bývalého dôstojníka americkej tajnej služby Paula Quagliu, ktorý v Bangkoku šéfuje bezpečnostnej firme, nie sú protesty len o nespokojnosti so zvrhnutím bývalého premiéra. „Čoraz viac sa týkajú otázky, prečo je 80 percent thajského hrubého domáceho produktu v rukách 2 percent populácie," hovorí pre CNN Quaglia.
Budú noví partizáni?
Podľa CNN sa obávajú v Thajsku o bezpečnosť v budúcnosti aj pre chorého kráľa, ktorý je jednotiacou postavou v politicky rozdelenej spoločnosti. Kráľ Pchúmpipchon Adundét (82) bol v poslednom čase viackrát hospitalizovaný pre horúčky a únavu.
Zároveň aj bývalý premiér naznačuje, že armáda môže jeho prívržencov radikalizovať. Pre agentúru Reuters bývalý premiér Šinavatra v exile telefonicky povedal, že „existuje teória, že vojenský zásah môže rozšíriť hnev a títo nahnevaní ľudia sa stanú partizánmi,"povedal.
