MADRID. Argentínska prezidentka Cristina Fernándezová-Kirchnerová sa v pondelok večer na okraj summitu EÚ-Argentína v Madride kriticky vyjadrila k suspendovaniu medzinárodne známeho španielskeho sudcu Baltasara Garzóna, s ktorým sa stretla na argentínskom veľvyslanectve v Madride a vyjadrila mu svoju podporu.
Prezidentka vyjadrila veľké "prekvapenie" z rozhodnutia španielskej justície Garzóna obviniť a suspendovať za to, že sa podujal konať v prípadoch zločinov počas španielskej občianskej vojny. Podľa argentínskej prezidentky je to "krok späť v boji za ľudské práva".
Kirchnerová pochválila Garzóna za boj na ochranu ľudských práv a najmä za zásluhy o obvinenie a uväznenie Adolfa Scilinga, člena bývalej argentínskej vojenskej chunty, za zločiny proti ľudskosti. Garzón sa stal slávnym potom, ako v roku 1998 nechal v Londýne zatknúť čílskeho exdiktátora Augusta Pinocheta a obvinil ho zo zločinov proti ľudskosti.
Garzón začal v roku 2008 na požiadanie príbuzných vyšetrovať zmiznutie 114 266 osôb za vlády diktátora generála Francisca Franca. Garzón nariadil otvorenie viacerých masových hrobov, v ktorých bola pochovaná väčšina obetí. Cirkvi a vládnym úradom nariadil, aby mu poskytli informácie o ľuďoch, ktorí zmizli v období Francovej vlády. Svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že Španielsko uznáva koncepciu medzinárodného práva. Celý prípad neskôr odovzdal provinčným súdom, keďže úrad prokurátora vyhlásil, že porušuje amnestiu, na ktorej sa dohodli politické strany v snahe dosiahnuť národné zmierenie v roku 1977, a že "nie je oprávnený vykonávať vyšetrovanie v tejto veci".
Proces s Garzónom ešte nie je istý. Jeho suspendovanie vyvolalo v Španielsku kritiku ľudskoprávnych organizácií, obetí španielskeho diktátora Franca ako aj umelcov a intelektuálov.
