LONDÝN, BRATISLAVA. Mrak sopečného popola z islandskej sopky Eyjafjallajökull v pondelok opäť na niekoľko hodín uzavrel letiská na britských ostrovoch vrátane najvyťaženejšieho európskeho letiska Heathrow, ako aj letiská v holandskom Amsterdame a Rotterdame. Letecké spoločnosti čoraz viac obviňujú regulátorov, že bezpečnostné normy sú prehnané.
Sopka, ktorá chrlí popol už štyri týždne, minulý mesiac spôsobila zrušenie asi 100-tisíc letov a spôsobila leteckým spoločnostiam straty, ktoré Európska komisia odhaduje na 1,5 až 2,5 miliardy eur. Aj v pondelok zrušili asi tisíc letov z 29-tisíc plánovaných. V Británii má v utorok navyše začať 20-dňový štrajk ich najväčšej leteckej spoločnosti British Airways.
Koniec zábavy
Šéf britskej leteckej spoločnosti Virgin Atlantic Richard Branson povedal v nedeľu o zatvorení letiska v Manchestri, že „tu prestávajú žarty". Obvinil regulátorov z preháňania a vyzval vládu, aby zasiahla, aby „sa vyhla tvorbe ďalších škôd na britskej ekonomike a životoch pasažierov".
British Airways si myslí, že aerolinky by mali samy rozhodovať o tom, či je bezpečné vzlietnuť, podobne, ako je to v Amerike.
Podľa výkonného šéfa britského leteckého úradu CAA Andrewa Hainesa je prvoradá bezpečnosť a navrhnúť zmenu bezpečnostných noriem musia aerolinky a výrobcovia motorov.
„Je na leteckých spoločnostiach a ich dodávateľoch motorov, aby prišli s novou bezpečnostnou úrovňou. Ak bude v súlade s bezpečnostnými normami, uplatníme ju," povedal Haines.
Nová hranica - stále málo?
Pôvodné pravidlá vytvorené po konzultácii s výrobcami lietadiel a motorov povoľovali podľa týždenníka Economist „prakticky nulovú" koncentráciu sopečného prachu pre obavy, aby nezablokoval motory.
O zatváraní vzdušného priestoru rozhodovali národní regulátori. Pravidlá zmenili pod tlakom leteckých spoločností, médií aj verejnosti minulý mesiac. Povolená hranica koncentrácie prachu sa zvýšila na 2-tisíc mikrogramov na kubický meter vzduchu, čo je asi stonásobok normálnej koncentrácie.
Môžeme ho lepšie odhaliť
Európska únia chce zjednotiť riadenie leteckej dopravy v Európe už tento rok, o dva roky skôr, ako bolo plánované. V rámci neho by sa mal zaviesť jeden bezpečnostný koordinátor pre všetkých a krízová koordinačná rada expertov a politikov.
Podľa experta na leteckú bezpečnosť Davida Learmounta, ktorého citoval britský denník Guardian, by sme sa mali pripraviť na nový životný štýl s neistotou v leteckej doprave. „Mohlo by sa to stať pre nás spôsobom života a nie je nič, čo proti tomu môžeme urobiť." Podľa neho nie sme blízko vyvinutia motorov, ktorým by prach nevadil. „Môžeme sa zlepšiť len v jeho odhaľovaní," hovorí Learmount pre Guardian.
Vyzerá to hrozivo. Sopky sa prebúdzajú
Vedci varujú, že vybuchnúť môžu ďalšie islandské vulkány.
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Môžu to byť až desaťročia plné sopečného popola. Tak odpovedajú niektorí vulkanológovia na otázku, ako dlho budú vulkanické čiastočky ohrozovať európsku leteckú dopravu.
Problémom už nemusí byť len islandská sopka Eyjafjallajökull alebo jej oveľa nebezpečnejší sused Katla. Vulkanológ Thor Thordarson upozorňuje, že zobudiť sa môžu tri ďalšie veľké sopky.
Vedec z Edinburghskej univerzity britskému denníku Times povedal, že náznaky budúceho výbuchu možno nájsť aj pri vulkánoch Grimsvötn, Hekla a Askja. „Zdá sa, že frekvencia výbuchov islandských sopiek rastie a padá v cykloch asi po 140 rokoch," povedal Thordarson novinám. „V druhej polovici 20. storočia sme boli v pokojnom období, no fakty naznačujú, že sa blížime k výbušnému."
Grimsvötn je sopka ukrytá pod islandskými jazerami neďaleko najväčšieho islandského ľadovca Vatnajökull. Askja a Hekla sú stratovulkány, teda nie ľadovce, ale hory sopečného pôvodu. Pri Hekle pritom už vedci zaznamenali topenie snehu na jej vrchole, čo môže znamenať stúpanie magmy. To by mohlo naznačovať budúci výbuch.
Nie všetci vedci s varovaniami Thordarsona súhlasia. Upozorňujú, že podobné tvrdenia potrebujú lepšie dôkazy. Preto potrebujeme islandské sopky lepšie spoznať a nainštalovať na nich prístroje. Ostrov má asi štyridsať aktívnych sopiek a aj relatívne malá Eyjafjallajökull dokázala ovplyvniť európsku leteckú dopravu.
Tomáš Prokopčák
