Novú strategickú koncepciu má NATO prijať v novembri. Dvanásť expertov poradilo, akým smerom by sa aliancia mala uberať .
BRUSEL, BRATISLAVA. Báť sa Ruska či s ním spolupracovať? Táto dilema v posledných rokoch v rámci NATO vytvorila dve skupiny štátov. Kým krajiny ako Nemecko a Taliansko presadzovali kooperáciu s Moskvou, nové členské krajiny so zlými skúsenosťami s východným susedom ako Poľsko a Pobaltie cítia Rusko stále ako hrozbu. A boja sa, že v prípade konfliktu im aliancia nepomôže.
V budúcnosti by NATO malo ísť strednou cestou. Myslí si to skupina expertov na čele s bývalou americkou ministerkou zahraničia Madeleine Albrightovou, ktorá v pondelok zverejnila svoju štúdiu. Tá má poradiť generálnemu tajomníkovi aliancie Andersovi Foghovi Rasmussenovi pri tvorbe novej strategickej koncepcie NATO.
Pod dáždnikom s Ruskom
„Je to jeden z posunov,“ hovorí Tomáš Valášek, bezpečnostný analytik, ktorý bol jedným z poradcov Madeleine Albrightovej, jediným z nových členských krajín aliancie. „Tento návrh presadzuje dva prúdy. Aj ďalšie zbližovanie s Ruskom, aj uistenie krajín, že v prípade konfliktu na ne NATO nezabudne,“ hovorí.
Na začiatku diskusie boli veľké rozdiely medzi krajinami ako Nemecko či Španielsko a na druhej strane Poľsko a Pobaltie. „Začali ďaleko od seba, no prišlo k zblíženiu,“ opisuje Valášek postoje jednotlivých krajín v rámci diskusie.
Strategická koncepcia NATO
Definuje ciele a hrozby organizácie.
Naposledy ju aliancia prijala v apríli 1999, počas bombardovania Juhoslávie.
Návrh má vypracovať generálny tajomník, ktorý ho na schválenie predloží na summite v Lisabone v novembri.
Na pomoc si zobral skupinu expertov na čele s americkou exministerkou zahraničia Madeleine Albrightovou, ktorá mu vypracovala poradnú štúdiu.
Štúdia okrem iného navrhuje, aby Moskva bola zapojená do protiraketového štítu. „Spolupráca v rámci všetkých krajín NATO a tiež s partnermi (špeciálne s Ruskom) je vysoko žiaduca,“ píše sa v štúdii. Ďalej navrhuje spolupracovať s Ruskom v otázke boja proti terorizmu či kontrole zbraní.
Valášek dodáva, že NATO zároveň počúva obavy východoeurópskych krajín. Dokazujú to napríklad aj vojská NATO, ktoré mali začiatkom roka cvičenie v pobaltských krajinách. Aliancia pripravuje nové plány na obranu štátov.
O tom, čo všetko sa objaví v strategickej koncepcii, rozhodne generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Ten má návrh vypracovať a na summite v Lisabone v novembri ho predložiť krajinám na schválenie. Na otázku, nakoľko si generálny tajomník nechá poradiť skupinou, ktorú pred rokom sám požiadal o pomoc, Valášek nevedel odpovedať. „V minulosti sa však profiloval ako veľký fanúšik resetovania vzťahov s Ruskom,“ dodal.
NATO sa mení
Naposledy prijalo NATO strategický koncept v apríli 1999. Práve v čase, keď lietadlá aliancie bombardovali Juhosláviu, aby zabránili porušovaniu ľudských práv Miloševičovým režimom v Kosove. „Odvtedy sa organizácia veľmi zmenila,“ hovorí Valášek. Začiatkom 90. rokov bolo cieľom rozširovanie, potom ochrana ľudských práv. NATO zmenila aj vojna v Afganistane. „Nová koncepcia by ho mala posunúť ďalej. Aliancia je veľmi adaptabilná, v tom je jej veľká sila, “ dodáva Valášek.
Za najväčšie súčasné hrozby považuje štúdia expertov mimoštátne sily – terorizmus, kyberterorizmus či útok balistickou raketou. Ako však dodáva Valášek, na rozdiel od minulej stratégie aliancia oprašuje aj hrozbu klasického konfliktu medzi štátmi.
