TEL AVIV. Desaťfrankovú mincu vyrazili v Paríži v roku 1856 a je takmer z čistého zlata. Napoleona III., synovca Bonaparteho, zvolili za prezidenta Francúzskej republiky v roku 1848, no o tri roky neskôr sám seba vyhlásil za cisára.
Zajali ho v septembri 1870 po bitke pri Sedane počas vojny s Pruskom a o dva dni neskôr ho zbavili funkcie. V roku 1873 zomrel v exile v Anglicku. Nález zlatých mincí počas archeologických vykopávok je podľa izraelského úradu veľmi zriedkavý. V Jaffe sa to stalo po prvý raz.
"Vieme však, že európske zlaté mince boli bežné v Osmanskej ríši, ktorá trpela vážnou finančnou krízou v druhej polovici 19. storočia. Dokumenty a mince, ktoré sa v minulosti našli v Tel Avive a Beerševe dokazujú obľúbenosť európskeho zlata až do konca prvej svetovej vojny, predovšetkým v odľahlejších provinciách, ako Palestína," informoval zástupca pamiatkového úradu.
Izraelský pamiatkový zákon nariaďuje, aby bola každá lokalita určená na výstavbu najprv archeologicky preskúmaná. Okrem mince Napoleona III. sa v Jaffe našli platidlá z iných období, kusy keramiky od biblických čias až po neskoré obdobie Osmanskej ríše a základy budovy rovnako z neskorého osmanského obdobia.
