Mníchov 9. mája (TASR) - Programy európskych pravicových strán od Nórska až po Taliansko sú si napospol podobné a hlásajú, že na prvom mieste sú domáci obyvatelia, treba zastaviť prílev imigrantov, hranice hermeticky uzatvoriť a vyhlásiť nemilosrdný boj proti kriminalite, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung (SZ).
Vodcovia pravicových strán polarizujú spoločnosť, vyostrujú politické ovzdušie a vyvolávajú hrôzu v doterajších politických štruktúrach. Vedľajším efektom ich pôsobenia je však čosi, po čom oni určite netúžili: celá Európa diskutuje spoločne o tých istých témach. Stráca sa teda národná identita, o ktorú extrémni pravičiari tak urputne bojujú, konštatujú noviny.
"Práve tu sa momentálne vytvára prapodstata európskej verejnosti," tvrdí Peter Zervakis z Centra pre výskum európskej integrácie na univerzite v Bonne. Veľa občanov prichádza na to, že bez ohľadu na krajinu, v ktorej žijú, majú spoločné problémy.
Extrémni pravičiari však vyvolali ešte jeden fenomén - a tým je spájanie sa antirasistických, proeurópsky orientovaných síl, domnieva sa nemecký denník.
Relatívne dlhú dobu považoval totiž svet extrémnu pravicu už aj z historického hľadiska prevažne za nemecký problém, píše ďalej SZ.
Hnutia, zdôrazňujúce nadmieru potreby etnika alebo náboženstva však vznikali po celej Európe a aj v súčasnosti ich možno nájsť nielen v jednotlivých európskych krajinách, ale aj v jednotlivých regiónoch - napríklad v Baskicku, Severnom Írsku alebo na Korzike.
Nepopierateľný nástup európskej pravice musel mnohým otvoriť oči. Aj keď majú pravičiari momentálne jedného nepriateľa - cudzincov, nenašli spoločnú reč: "Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o organizovanej európskej pravici," upozorňuje Zervakis.
Zreteľne to potvrdil aj prípad Fortuyn. Zavraždený holandský politik sa pri každej príležitosti ostro dištancoval od Francúza Le Pena a Rakúšana Haidera. A Le Penov Národný front v utorok potvrdil, že s politickým zoskupením Listina Pima Fortuyna (LPF) nemal nijaké kontakty, uzatvára SZ.
