Islandský vulkán Eyjafjalla už mesiac ohrozuje leteckú dopravu. Očakáva sa jeho upokojenie. Ak nezobudí neďalekú Katlu.
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Už mesiac sa musia cestujúci spoliehať viac na šťastie než na plány leteckých spoločností. Čas príletov a odletov lietadiel v Európe sa totiž mení podľa toho, ako sa vetry rozhodnú na kontinent zaniesť sopečný popol z islandskej sopky Eyjafjalla. Tá od 14. apríla chrlí do atmosféry vulkanické čiastočky, ktoré nútia zatvárať letiská. A tak skoro sa to nezlepší, tvrdia vedci. Dokonca môže byť horšie.
Neďaleko islandskej sopky totiž leží podobný vulkán pokrytý stámetrovou vrstvou ľadu. Už v minulosti aktívnejšia Katla je väčšia ako súčasný postrach Eyjafjalla. Roztopila by aj viac ľadu a utopila islandské polia v bahne.
Do atmosféry by tiež vystrelila veľké množstvá popola, ktoré vznikajú pri kontakte lávy s vodou.
Celosvetový problém
Katla leží, podobne ako Eyjafjalla, východne od hlavného mesta Reykjavík. Vybuchne zhruba každých päťdesiat rokov, no naposledy sa tak stalo v roku 1918. No teraz by ju mohla zobudiť práve Eyjafjalla.
„Vieme o štyroch výbuchoch Eyjafjally za posledných tisícpäťsto rokov,“ povedal BBC geofyzik Magnus Tumi Gudmundsson z Islandskej univerzity. „V troch prípadoch krátko nato nasledoval výbuch Katly.“ Dodal, že erupcie nasledovali o mesiace až jeden rok.
Skutočné spojenie medzi týmito dvoma vulkánmi je však neznáme.
Vedecká záhada
Vedci len vedia, že sopky majú oddelené magmatické krby, no tiež si myslia, že nejakým spôsobom môžu byť prepojené hlboko pod povrchom zeme.
Mechanizmus „spustenia“ Katly trápi odborníkov. Ak by vybuchla, pravdepodobne by jej popol vyletel až do 20-kilometrovej výšky. To by ho zanieslo nielen nad Európu, ale dostal by sa aj do ďalších oblastí po celom svete.
Explózia by už mohla ovplyvniť globálnu klímu, spôsobiť chladnejšie leto a slabšiu úrodu. Špekuluje sa dokonca, že práve výbuch Katly v minulosti zapríčinil nedostatok potravín vo Francúzsku a následnú „osvietenskú“ revolúciu v 18. storočí.
Zatiaľ je pokoj
Európska letecká služba Eurocontrol včera hlásila, že všetky lety už prebiehajú podľa plánu. Sopečný popol je však stále nebezpečný. Jeho prítomnosť v Európe závisí od smeru prúdenia vetrov. Navyše, v oblasti sopky Eyjafjalla sa aj v pondelok vyskytovali drobné zemetrasenia.
Práve tie naznačujú, že sopka bude naďalej vybuchovať. Pod ľadovcom Myrdalsjokull, ukrývajúcim Katlu, seizmickú aktivitu zatiaľ nespozorovali. Vedci však upozorňujú, že v prípade Eyjafjally vedeli o blížiacej sa erupcii len niekoľko hodín vopred.
Islandský meteorologický ústav však verejnosť upokojuje, že „nejestvujú žiadne náznaky, že by Hekla alebo Katla mala vybuchnúť“.
V aktivite Eyjafjally sa navyše nepozorujú žiadne zmeny. „Predpokladáme však, že v priebehu najbližších dní sa bude aktivita sopky znižovať,“ povedal agentúre AP Gudmundsson. Neverí však, že erupcie sa skončia.