LONDÝN. Britskí Liberálni demokrati v stredu nadránom schválili koaličnú zmluvu s Konzervatívnou stranou a rozhodli tak, že sa stanú súčasťou budúcej britskej vlády. Ako uviedol hovorca strany, koaličnú zmluvu schválil potrebnou dvojtretinovou väčšinou hlasov parlamentný klub strany, ako aj jej výkonný výbor.
Veľká Británia tak bude mať koaličnú vládu prvýkrát od konca 2. svetovej vojny. Predseda liberálov Nick Clegg bude podľa koaličnej zmluvy podpredsedom vlády, okrem toho bude mať strana štyroch ministrov.
Ako informuje britská vysielacia spoločnosť BBC, obe strany sa v zmluve dohodli na znížení schodku štátneho rozpočtu, ako aj na tom, že oproti pôvodným plánom labouristov, ktorí od kormidla odchádzajú, sa nebudú ďalej zvyšovať odvody na sociálne a zdravotné poistenie.
O volebnom systéme rozhodne referendum
Liberáli si do koaličnej zmluvy presadili referendum o zmene volebného systému. Ten súčasný, čisto väčšinový, totiž stranu znevýhodňuje a hodí sa len dvom najväčším stranám, konzervatívcom a labouristom. Okrem toho sa do koaličnej zmluvy dostalo aj to, že parlamentné voľby bude po novom vypisovať premiér v presne určenom čase. Doteraz mohli premiéri vyhlasovať voľby takmer na hocikedy, čo často využívali takým spôsobom, že volili termíny, ktoré sa hodili ich stranám.
Konzervatívci si zas do koaličnej zmluvy pretlačili obmedzenie počtu prisťahovalcov z krajín, ktoré nepatria do EÚ. S týmto bodom pôvodne liberáli nesúhlasili, nakoniec však ustúpili. Ďalším kompromisom zo strany liberálov je ich súhlas s tým, že až do konca tohto volebného obdobia nebudú žiadať prijatie eura.
Británia bude mať prvýkrát po 36 rokoch parlament, v ktorom ani jedna zo strán nebude mať väčšinu. Podľa konečných výsledkov volieb získali konzervatívci v 650-člennej Dolnej snemovni 306 kresiel. Labouristická strana, ktorá vláda v Británii nepretržite od roku 1997, má 258 poslancov a liberálni demokrati 57.
Obama pozval Camerona do Bieleho domu
Americký prezident Barack Obama v utorok zagratuloval novému britskému premiérovi Davidovi Cameronovi k zvoleniu do funkcie a rovno ho pozval na návštevu Spojených štátov. Camerona, ktorého v utorok večer vymenovala do funkcie britská kráľovná Alžbeta II., očakávajú v Bielom dome v júli. Ešte predtým sa s Obamom stretne v júni na summite skupiny G8 v Kanade.
Telefonát s Obamom bol podľa britských médií zrejme úplne prvou štátnickou povinnosťou, ktorú Cameron v kresle britského premiéra absolvoval. Obama totiž Cameronovi zatelefonoval z Oválnej pracovne Bieleho domu len niekoľko minút po tom, ako sa Cameron presunul z Buckinghamského paláca do sídla britského premiéra na Downing Street 10.
Americký prezident v telefonáte vyzdvihol dôležitosť vzťahov medzi oboma krajinami a povedal, že "Spojené štáty nemajú bližšieho priateľa a spojenca ako je Veľká Británia". Dobré vzťahy medzi USA a Britániou sú podľa Obamu "potrebné pre bezpečnosť a prosperitu oboch týchto krajín, ako aj celého sveta".
Lídrovi konzervatívcov dnes zablahoželal aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Ruské diplomatické zdroje vyjadrili nádej na zlepšenie vzťahov s Britániou. Ruský prezident Dmitrij Medvedev ani premiér Vladimir Putin sa zatiaľ k nástupu novej britskej koalície oficiálne nevyjadrili.
Profil nového britského premiéra Camerona
Predsedu britskej Konzervatívnej strany Davida Camerona, ktorého v utorok schválila vo funkcii premiéra britská kráľovná Alžbeta II., prezývajú jeho priaznivci aj Britský Obama, pretože podľa nich podobne ako súčasný americký prezident dokázal zreformovať svoju stranu a vyvolať v spoločnosti vlnu pozitívnych emócií, ktorá ho vyniesla na vrchol. Toto nadšenie však v Británii nie všetci zdieľajú.
Zatiaľ čo konzervatívne denníky písali pred voľbami na titulných stranách o Cameronovi články s názvami ako Naša jediná nádej, noviny naklonené labouristom v rovnakom čase zverejňovali na titulkách Cameronove fotografie zo študentských čias, na ktorých pôsobí už na prvý pohľad "nafúkane", čím chceli spochybniť jeho deklarovanú blízkosť bežnému občanovi.
Labouristi vo voľbách útočili na Cameronov vysoký pôvod, čo v krajine, kde sú triedne rozdiely desaťročia jednou z najobľúbenejších politických tém, na ľavicovo orientovaných voličov zaberá. Expremiér Gordon Brown si napríklad uťahoval z Cameronovho štúdia na chýrnej Eton College, ktorú navštevovali desiati britskí premiéri a desiatky zahraničných štátnikov. Do študentských čias nového premiéra si Brown "rýpol" napríklad aj pri kritike jeho ekonomických plánov, ktoré podľa neho "boli vysnívané na ihriskách v Etone". Cameron však svoj pôvod neberie ako niečo, za čo by sa mal hanbiť.
Vystúpil z tieňa Thatcherovej
David William Donald Cameron po absolvovaní tejto elitnej školy pokračoval štúdiom v Oxforde a hneď po jeho ukončení začal pracovať pre konzervatívcov. Napriek tomu, že sa v hierarchii strany niekoľko rokov nezadržateľne posúval vyššie a vyššie, stranu neskôr opustil a odišiel na dobre platenú pozíciu v televíznej spoločnosti Carlton. Do politiky sa definitívne vracia v roku 2001, keď získava za Konzervatívnu stranu kreslo v parlamente. V strane postupne vystriedal viacero pozícií vrátane napríklad postu hovorcu pre oblasť školstva.
Jeho hviezda začína naplno žiariť v roku 2005, keď z postu predsedu strany odstupuje Michael Howard v reakcii na tretiu volebnú prehru konzervatívcov za sebou. Cameron sa stáva jeho nástupcom a od prvej chvíle hlása potrebu zmeny v strane. Nie všetkým sa to páči, pričom výhrady majú najmä ľudia blízki ikone konzervatívcov, expremiérke Margaret Thatcherovej. "Snaha o zmenu, neustálu zmenu... Nemyslím si, že je to nevyhnutne dobrá vec," znie známy výrok Normana Tebbita, bývalého ministra zamestnanosti v Thatcherovej vláde.
Práve vymanenie konzervatívcov z tieňa Thatcherovej, po ktorej odchode strana už len kontinuálne upadala, sa stalo leitmotívom Cameronovho predsedníctva. Aby zmenu potvrdil aj v symbolickej rovine, zmenil logo strany, ktoré namiesto modrej ruky zvierajúcej zapálenú pochodeň po novom zobrazuje zelený strom na bielom pozadí.
Zarytý euroskeptik
Cameron postupne posunul stranu bližšie k politickému stredu, pričom dôraz začal klásť najmä na tému životného prostredia, čo bolo predtým pre konzervatívcov zakázané územie. Do popredia sa začína dostávať aj otázka ľudských práv, Cameron sa napríklad ospravedlnil za postoj Thatcherovej, ktorá svojho času odmietla podporiť sankcie proti Juhoafrickej republike, v ktorej vládol apartheid.
V otázke presunu kompetencií na Európsku úniu zostáva aj Cameron zarytým euroskeptikom, jeho vnútrostranícki kritici však požadujú, aby za britskú zvrchovanosť bojoval ešte viac. Skupina tých najskalnejších euroskeptikov zo strany už odišla a založila Stranu nezávislosti Britského kráľovstva, ktorá žiada vystúpenie krajiny z
Cameron to však schytáva aj z ľavej strany. Médiá naklonené labouristom tvrdia, že "nový štýl", ktorý do politiky konzervatívcov zaviedol, je len jeden veľký podvod, a v podstate ide o tú istú stranu ako za Thatcherovej. Labouristi napríklad s obľubou pripomínajú "kauzu bicykel". Nový britský premiér už pred niekoľkými rokmi začal do parlamentu dochádzať na bicykli, čím chcel preukázať, že mu nie je ľahostajné životné prostredie. Po krátkom čase však médiá vypátrali, že Cameron síce jazdí do práce na bicykli, no kufre a dokumenty si necháva aj tak každý deň prepravovať v automobile.
Cameron je vo veku 43 rokov najmladším britským premiérom od roku 1812. S manželkou Samanthou má dve deti, na ceste je tretie. Ich ťažko zdravotne postihnutý syn Ivan zomrel minulý rok vo veku šiestich rokov. Vo voľnom čase si nový britský premiér rád zahrá šípky a vypije pivo Guiness.
