REJKJAVÍK.
Podľa očitých svedkov vulkán v pondelok "vypľúval také veľké kusy skál ako je osobné auto". Súčasne ďalej chrlil tmavý popolček do atmosféry. Obyvatelia južného Islandu hovorili o padajúcom popolčeku pripomínajúcom hrubozrnný piesok.
Geofyzička Bryndis Brandsdottir z univerzity v Rejkjavíku dnes povedala, že "teraz môžeme len dúfať, že sopka prestane chrliť popolček". Aj keď intenzita jej aktivity pomaly klesala, koniec erupcií je ešte v nedohľadne, najmä po tom, čo v pondelok sa zase zintenzívnila. Vedkyňa ďalej uviedla, že pozorované otrasy zeme v oblasti sopky bezprostredne súvisia s jej erupciami. Ich pôvod by mal byť preto v hornej časti magmovej komory pod sopkou.
Zosuv skál, ku ktorému došlo v noci nadnes na jednom z Westmannských ostrovov a ktorý podľa rybárov úplne zmenil formu len 32 metrov veľkého ostrova Bjarnarey, nemá nič spoločné s vulkánom ani s otrasmi zeme okolo neho. Podľa fyzičky je to skôr dôsledok sezónneho topenia ľadu a snehu.
Eyjafjallajökull je čosi vyše 1,5 kilometra vysoká sopka neďaleko južného pobrežia Islandu, ktorú pokrýva ľadová čiapočka. Kráter sopky má v priemere takmer štyri kilometre. Vybuchla 20. marca a popol, ktorý vychrlila, spôsobil obmedzenia leteckej dopravy v Európe. Predtým vybuchla v roku 1821 a jej aktivita trvala do roku 1823.
