Konzervatívci a liberálni demokrati sa najviac sporili o reformu volebného systému.
LONDÝN, BRATISLAVA. Tajné stretnutia, nejasné vyhlásenia a mlčanliví lídri. Tak vyzeral štvrtý deň vyjednávania britských konzervatívcov a liberálov o spoločnej vláde.
Najodvážnejšie slová do pondelkového popoludnia predniesol šéf konzervatívnych vyjednávačov Wiliam Hague: „Podaril sa nám ďalší pokrok“. Správu televízie SkyNews, že strany dosiahli „rámcovú dohodu“, nepotvrdila žiadna z dvoch opozičných strán.
Ani po štvordňovom maratóne rokovaní tak Británia nemá novú vládu. Pre krajinu, kde je tradíciou vláda jednej strany, ktorej členovia sú známi ešte pred voľbami, je to veľký nezvyk. Na novú vládu a jej plán, ako sa popasovať s tohtoročným rozpočtovým deficitom 12 percent HDP, podľa analytikov netrpezlivo čakajú i finančné trhy.
Clegg hrá na dve strany
Konzervatívci sú na podporu inej strany odkázaní. Hoci štvrtkové parlamentné voľby vyhrali, nezískali väčšinu v parlamente. Rokovať začali s druhou najväčšou opozičnou stranou, liberálnymi demokratmi. Keď však včera vysvitlo, že líder liberálnych demokratov Nick Clegg sa cez víkend tajne stretol s premiérom a šéfom labouristov Gordonom Brownom, bolo jasné, že novej šance sa nevzdáva ani vládna strana.
Reforma volebného systému Súčasný volebný systém liberálnym demokratov nevyhovuje. Vo voľbách získali 6,8 milióna hlasov, kým druhí labouristi 8,6 milióna. Majú však až päťkrát menej poslancov. Chcú, aby sa namiesto jednomandátových vytvorili väčšie obvody s viacerými volenými poslancami. Na tom by stratili veľké strany.
Dohode liberálnych demokratov a konzervatívcov bránil v pondelok podľa všetkého spor o reformu volebného systému. Úprava systému, ktorý znevýhodňuje malé strany, je pre Nicka Clegga prioritou. Nie však pre konzervatívcov. Najväčší ústupok, aký ich šéf David Cameron, ponúkol, je viacstranícka komisia, ktorá by sa na problém pozrela. Bývalí líder konzervatívcov Iain Duncan Smith v pondelok povedal, že konzervatívcov volebná reforma nezaujíma a nežiada ju ani verejnosť.
To je ďaleko od toho, čo žiadal pred voľbami Clegg: radikálnu reformu a referendum o nej.
Tu mu naopak vyšli v ústrety labouristi. Premiér Gordon Brown sľúbil Cleggovi hneď po voľbách reformu aj referendum.
Neistí poslanci
Ešte v pondelok sa Clegg stretol so svojimi poslancami, ktorých je teraz o päť menej ako po minulých voľbách. Ponuku konzervatívcov na vládu prijali podľa BBC so „zmiešanými reakciami“. SkyNews informovala, že žiadali „vyjasnenie“ ponuky konzervatívcov k volebnej reforme. Cameron však naznačil, že ak by liberálni demokrati pristali na spoločnú vládu, je ochotný ustúpiť im v ich školskej či daňovej politike.
Tretia najsilnejšia strana v parlamente môže údajne dostať až šesť ministerstiev.
Výsledkom rokovaní, ktoré chcel Clegg skončiť do pondelka, však vôbec nemusí byť koaličná vláda. Vzniknúť môže voľnejšia koalícia či menšinová vláda, ktorú budú liberálni demokrati len tolerovať.
