Belehrad 8. mája (TASR) - Vedúce srbské strany odmietli dnes varovanie Spojených štátov o neobnovení zmrazenej finančnej pomoci, kým Belehrad nedokáže, že hľadaní vojnoví zločinci Radovan Karadžič a Ratko Mladič sa nachádzajú na území Juhoslávie.
Osobitný veľvyslanec USA pre vojnové zločiny Pierre Richard Prosper sa vyjadril, že Washington neuvoľní finančnú pomoc pre Juhosláviu a nezačne ju podporovať dovtedy, kým Belehrad nesplní všetky záväzky, ktoré má voči Medzinárodnému trestnému tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu.
Medzi týmito záväzkami je podľa jeho slov aj zatknutie bývalých lídrov bosnianskych Srbov Karadžiča a Mladiča. Táto požiadavka podľa USA zostane pre Juhosláviu v platnosti dovtedy, kým sa preukázateľne nedokáže, že títo muži sa nenachádzajú na jej území.
Podľa nepotvrdených správ sa Karadžič ukrýva v bosnianskych horách, zatiaľ čo Mladiča svojho času videli v Belehrade. Odvtedy však očividne zmizol a nikto ho v juhoslovanskej metropole viac nevidel.
"Je právnym precedensom požadovať od nás, aby sme dokázali, že nie sme vinní," reagoval na novo vznesené požiadavky USA Čedomir Jovanovič, podpredseda Demokratickej strany srbského premiéra Zorana Djindjiča.
Jovanovič obvinil Spojené štáty, že sa usilujú vykľučkovať z "nepríjemnej situácie", pretože mierové sily SFOR v Bosne "príliš dlho zlyhávajú v riešení problému s Karadžičom a Mladičom". Jeho poznámka mierila na dva nedávne pokusy SFOR zatknúť oboch hľadaných mužov v Bosne, ktoré skončili nezdarom.
"Niet ani štipky dôkazu, že sú v Juhoslávii. Zákon o spolupráci s haagskym tribunálom a nadchádzajúce vydanie podozrivých je viac než jasným dôkazom, že sme zaviazaní spolupráci s medzinárodnými inštitúciami," zdôraznil Jovanovič.
Dejan Mihajlov, popredný predstaviteľ Demokratickej strany Srbska juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu, sa na adresu amerických požiadaviek vyjadril, že úrady v Srbsku a Juhoslávii "nemôžu závisieť od niečoho, čo nie je v oblasti ich pôsobnosti."
"Sú Karadžič a Mladič v Srbsku? Ak sú, tak prečo nepovedia, kde sú?" spýtal sa Mihajlov. "Pomoc našej krajine nemožno spájať s požiadavkami, ktoré nemôžeme splniť. Nemôžeme predsa ísť do Bosny a naháňať ľudí, aby sme ich mohli odovzdať do Haagu," dodal pobúrene.
Karadžiča a Mladiča obvinil haagsky tribunál z genocídy a ďalších zločinov proti ľudskosti, ktorých sa dopustili počas bosnianskej občianskej vojny v rokoch 1992-95.
Najznámejším incidentom je masakra pri bosnianskom meste Srebrenica z leta 1995, pri ktorej srbské jednotky brutálne zavraždili takmer 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Americký minister zahraničných vecí Colin Powell minulý mesiac pozastavil približne 40 miliónov dolárov určených na pomoc Juhoslávii, aby prinútil Belehrad k plnej spolupráci s haagskym tribunálom. Okrem toho Washington pohrozil aj sankciami širšieho rozsahu, ktoré by Juhosláviu stáli pravdepodobne miliardy dolárov.
Juhoslávia reagovala na zmrazenie americkej pomoci urýchleným prijatím zákona o spolupráci s ICTY a vyzvala všetkých podozrivých, ktorí sú na zozname obžalovaných, aby sa tribunálu dobrovoľne vzdali. Niekoľkí z nich požiadavku uposlúchli, proti ostatným budú musieť úrady aplikovať právne postupy na zatknutie a vydanie do Haagu.
