TEL AVIV. Po sedemnástich mesiacoch mlčania sa Izrael a Palestínčania začali opäť rozprávať. Zatiaľ nie priamo, ale len cez prostredníka - Obamovho rokovateľa pre Blízky východ Georgea Mitchella. Nepriame rozhovory, ktoré cez víkend definitívne podporilo vedenie palestínskej samosprávy, ale nie Hamas, by mali potrvať štyri mesiace. Potom, ako všetko pôjde podľa plánu, by sa Izraelčania a Palestínčania mohli zísť zoči-voči.
Od nepriamych rozhovorov analytici ani politici veľa neočakávajú. Majú byť len snahou Izraelčanov a Palestínčanov vyhovieť americkému prezidentovi Obamovi, ktorý by na Blízkom východe chcel vidieť zmeny. Aj izraelský premiér Benjamim Netanjahu (na snímke TASR/AP) naznačuje, že rozhovormi cez sprostredkovateľa sa veľa nedosiahne. Určite nie vyriešenie kľúčových otázok pre ktoré sa izraelsko-palestínske rokovania za 16 rokov takmer nikam nepohli. Podobný názor majú aj Američania. Nepriame rozhovory považujú len za akési zahrievacie kolo.
Washington by preferoval priame rozhovory, ale palestínsky líder Mahmúd Abbas na ne nechce pristúpiť pre izraelskú neochotu deklarovať totálne zmrazenie výstavby vo východnom Jeruzaleme, kde by Palestínčania chceli mať svoje hlavné mesto.
Dlhé týždne trvalo, kým sa vôbec obe strany zhodli na agende nepriamych rozhovorov. Kompromis znie: budúce palestínske hranice a izraelská bezpečnosť. Izraelské médiá píšu, že Izrael zrejme v nasledujúcich mesiacoch urobí tradične ústretové gestá smerom k Palestínčanom: zmierni režim na kontrolných stanovištiach na západnom brehu a prepustí palestínskych väzňov, ktorí si odpykávajú tresty za činy nesúvisiace s terorizmom.