Kremeľ oslávil víťazstvo nad fašizmom rekordnou vojenskou prehliadkou.
"Ten je fakt strašidelne veľký," vykríkne Julia, keď na oblohe zbadá obrie ruské lietadlo špeciálneho určenia Il-80 sprevádzané bojovými stíhačkami MIG-29 v pôsobivej formácii. Do centra Moskvy si prišla vychutnať najväčšiu vojenskú prehliadku od pádu Sovietského zväzu.
Keď nad ňou poletovalo celkom 16 leteckých formácií, najvyšší veliteľ ruskej armády, ruský prezident, ktorý hostil svetových štátnikov, si už na tribúne na Červenom námestí vydýchol. To najkľúčovejšie, pochod 10500 vojakov, či presun ťažkej vojenskej techniky dopadol presne podľa plánu.
Až 72 minútová prehliadka k príležitosti 65. výročia konca druhej svetovej vojny skončila bez chybičky. Ukončila ju kosoštvorcová formácia elitnej pilotnej skupiny Ruskí víťazi, ktorá preletela ponad Kremeľ s farbami ruskej trikolóry.
Veľká vlastenecká
Oslava v číslach
prišli lídri z 21 krajín sveta predstavilo sa asi 10 500 ruských vojakov a zhruba tisíc príslušníkov ozbrojených síl ďalších 13 krajín 160 tankov a vozidiel, prelety 127 lietadiel a vrtuľníkov očakáva sa účasť 2,5 milióna ľudí vojenské prehliadky sa konali celkovo v 37 mestách Ruskej federácie, prvýkrát v histórii sa všade začali v rovnaký čas - o 10.00 h moskovského času
TASR
Julia si doteraz najpompéznejšiu vojenskú prehliadku prišla pozrieť až z Petrohradu. Skôr ako dorazila do centra, čo najbližšie k zbraniam, sa však zastavila na stanici metra Lubjanka, nad ktorou sídli ruská tajná služba FSB, niekdajšia KGB, a kde sa koncom marca odpálila jedna z dvoch samovražedných atentátničiek.
"Nemohla som sem prísť bez toho, aby som sa tu nezastavila," hovorí Julia a na mieste výbuchu, kde sú už zahladené všetky stopy a stanica je nanovo vymaľovaná, necháva kvetiny. Tie jedine tam pripomínajú teroristické útoky na ruské metro, pri ktorom zomrelo 40 ľudí a desiatky bolo zranených. Túto nedeľu sa však nesmúti, ale oslavuje. Vojenské víťazstvo nad fašizmom, vo vojne, ktorej Rusi hovoria Veľká vlastenecká.
Na tribúne na Červenom námestí sedeli len tí najprominentnejší veteráni a svetoví štátnici, ktorých hostil prezident Medvedev. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy či taliansky premiér Silvio Berlusconi sa ospravedlnili. Na poslednú chvíľu odriekli účasť pre zaneprázdnenosť a riešenie ekonomickej krízy v Grécku. Takýto dôvod však nezabránil účasti líderke najsilnejšej európskej ekonomiky a momentálne aj najväčšieho poskytovateľa pôžičky zadĺženým Grékom, Angele Merkelovej.
Nechýbal ani slovenský prezident Ivan Gašparovič a jeho český kolega Václav Klaus, či izraelský prezident Simon Peres.
Komunisti protestovali
Vôbec prvýkrát sa na oslavách víťazstva nad fašizmom zúčastnili aj jednotky z Británie, Francúzska, Ameriky a Poľska. To sa však nepáčilo ruským komunistom, ktorí proti účasti vojakov NATO na pochode slávnym ruským námestím zorganizovali hneď po všetkej paráde protest.
Zato posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov si prehliadku pochvaľoval. V súvislosti s bezprecedentnou spoluprácou medzi Ruskom a západom ešte pred oslavou Dňa víťazstva, ako Rusi tento sviatok volajú, znovu pripomenul, že nová studená vojna už nehrozí. A treba sa starať o globálnu bezpečnosť, aby sa napríklad neopakovali teroristické útoky, aké zažilo nedávno ruské metro, či pokus o atentát na Times Square v New Yorku.
Ruskí komunisti vôbec mali tento rok pokazené oslavy. Moskovská radnica si to nakoniec rozmyslela s vešaním plagátov Stalina po meste. Poslednou bodkou do kontroverznej debaty či ich vyvesiť alebo nie, dal prekvapivo sám ruský prezident Dmitrij Medvedev, keď v rozhovore pre ruský denník Izvestija odsúdil Stalinove zločiny a vyhlásil, že vojnu vyhrali ľudia, a nie on. Kremeľ sa tak vyhol tomu, aby komunistický diktátor, ktorý ma svedomí milióny mŕtvych Rusov v gulagoch, zatienil spoločné oslavy Ruska a jeho západných partnerov.
Účet za rekordné oslavy sa vyšplhal na 1,3 miliardy rubľov, asi 40 miliónov dolárov.
Autor: Z Moskvy od nášho redaktora Mirka Tódu
