Ľudmila Georgejevna sa vyhrieva na lavičke. V náručí drží kvetiny, uniformu má ovešanú hrdinskými metálmi. V parku, kúsok od Červeného námestia, ktoré je uzavreté a prichystané na nedeľnú vojenskú prehliadku, za ňou sem tam pribehnú pre ňu neznáme malé deti a darujú jej karafiát a poďakujú za to, že za nich bojovala. Podobných scén zažíva Moskva mnoho.
Tento víkend sa sem hrnú veteráni druhej svetovej vojny z celého sveta. Kremeľ to na 65. výročie víťazstva nad fašizmom poňal veľkolepo. Nečudo. Tí, čo mali vtedy osemnásť, teraz majú 83 rokov.
Moskva síce oslavuje Deň víťazstva každý rok, tak pôsobivú prehliadku (v ruskom infografe s podrobným zoznamom som sa dozvedel, že po Červenom námestí sa prejde 15 druhov ťažkej vojenskej techniky, rozumej tankov, transportérov, strategických striel, či preletí 16 rôznych letecký formácií od vrtuľníkov cez stíhačky až po bombardéry ) však pripravuje len na veľké jubileá. A to z 9. mája 2010 môže byť posledné, tak grandiózne.
Posledná veľká paráda?
Aj preto vyšiel ruský týždenník Novoje Vremja s obálkou s názvom Posledná paráda. "70. výročie Víťazstva, budú, ak budú, oslavovať už deti a vnuci veteránov. Odíde totiž generácia, pre ktorých tých strašných 1418 dní vojny nie sú príbehom z knihy, ani filmom, ale skutočnou bolesťou, krvou či utrpením," napísal elitný ruský týždenník.
Keď sa pozerám na veteránku Ľudmilu, zdá sa mi to trochu prehnané. Má 85 rokov, ale tipoval by som jej kľudne o 15 menej. Je čiperná, keď so mnou rozpráva, radšej sa zdvihne z lavičky a nepočúva svoje deti, aby si radšedj sadla, že je unavená.
Unavená bola, keď mala štrnásť. "Bola som vtedy strašne hladná," rozpráva. Začal sa najhorší vojnový konflikt v ľudskej histórii, a Ľudmila spolu so šiestimi súrodencami v Astrachani mala večne prázdny žalúdok. "Videla som, že vojaci, ktorí odchádzali vlakmi, jedia stále veľa kaše, aj ja som chcel jesť kašu, a tak som ušla s nimi na vlaku. Neskôr som sa stala vojačkou," spomína na Veľkú vlasteneckú vojnu, ako Rusi hovoria 2. svetovej vojne. Jej oslavy 9. mája sú bezkonkurenčne najväčším sviatkom v roku.
V čom sa Rusi zhodnú
"Víťazstvo nad fašizmom, Deň víťazstva, je univerzálna pozitívna vec, na čom sa zhodnú všetci Rusi, to je to, na čo sme hrdí," vysvetľuje mi neskôr analytička moskovského Carnegieho centra Maša Lipmanová, to je tá pozitívna emócia, ktorú majú Rusi ako národ spoločnú.
Deviaty máj je sviatkom veteránov ale aj ich detí a vnukov. Nie je to len o príjemnom predĺženom víkende, prechádzke so zrmzlinou v centre mesta a pozeraní vojnových filmov v televízii. A tento rok to nie je ani o tyranovi Stalinovi, ktorého plagáty nakoniec moskovská radnica nezavesila, hoci o tom veľmi dlho uvažovalo.
"Za víťazstvo, po stojačky a do dna," píšu prokremeľké noviny Rossijskaja gazeta v hlavnom článku na titulnej strane o tom, že túto nedeľu sa za každým stolom bude diať to isté. "Prípitkov bude veľa. Za víťazstvo, za pamäť, za pradedov, dedov a otcov, za tých čo sa vrátili z fronty, i tých posledných veteránov, čo sú ešte na žive."
Je to patetické, ale 9. máj v Rusku, nie je len taký obyčajný deň.
Autor: Z Moskvy od nášho redaktora Mirka Tódu
