Komárno 22. mája (TASR) - Všetky ľudské vynálezy boli podľa nositeľa Nobelovej ceny za chémiu Györgya Oláha zneužité. Aj v súčasnosti sa dvíhajú hlasy odporu výskumom genetiky, nie je ich však možné zakázať. Spoločnosť musí adekvátne zareagovať na výsledky práce vedcov a urobiť všetko preto, aby neboli zneužité.
Povedal to dnes v Komárne vedec maďarského pôvodu pôsobiaci v USA, ktorý prednášal o svojej vedeckej kariére, o úlohe chémie a o význame vzdelania pred asi stovkou komárňanských študentov a pedagógov. Profesora, ktorého ocenený výskum karbokatiónov viedol k hospodárnemu procesu výroby bezolovnatého benzínu, pozvalo komárňanské Kolégium Jána Selyeho.
Podľa Gy. Oláha je v súčasnosti trojnásobné množstvo ložísk ropy a zemného plynu ako pred 50 rokmi. Spotreba energie však neustále stúpa a aj počet obyvateľov Zeme vzrástol z 1,5 miliardy začiatkom 20. storočia na terajších šesť miliárd. Pri súčasnej spotrebe energie sa zásoby ropy a plynu minú za 35 až 40 rokov. Za najväčší prínos 20. storočia považuje Oláh pokorenie atómovej energie, ktorú sa ľudstvo naučilo čiastočne používať.
Gy. Oláh (1927), emigroval z Maďarska v roku 1956. Pracoval ako vedec v Kanade a v USA. Nobelovu cenu dostal v roku 1994.
Kolégium Jána Selyeho nesie meno vedca, ktorý žil v Komárne a ktorý neskôr ako absolvent viacerých európskych univerzít vypracoval teóriu stresu. Cieľom kolégia je podporiť talentovaných študentov univerzít maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku.
