LONDÝN. „Dobré ráno. Dnes sú prelomové voľby. Prosím, nezabudnite voliť konzervatívcov a vysvetlite svojim známym, prečo by to mali urobiť i oni. Spoločne môžeme urobiť zmenu," oznámili v SMS správe, ktorá ma ráno zobudila.
Podobný text, ale o niečo obšírnejší, mi prišiel i do emailovej schránky. Viackrát a s podpisom David Cameron.
Noviny, čo veria Cameronovi
Zatiaľ čo na recepcii hotela visel nápis: In god we trust (veríme v Boha), na titulnej strane novín Sun písali: In Cameron we trust (veríme v Camerona).
Podporu šéfovi konzervatívcov vyjadrili takmer všetky britské denníky. Niektoré britské denníky ako Daily Mail, rovno strašia, že ďalších pár rokov s labouristami a Gordonom Brownom na čele urobia z Británie ďalšie Grécko.
Presvedčili voličov? Podľa posledných uverejnených prieskumov áno.
Teda aspoň niektoré. Na konečnom počte získaných kresiel bude záležať, či bude šéf konzervatívcov schopný zostaviť väčšinovú vládu (na to by potreboval 326 a viac kresiel). Alebo či sa mu podarí zostaviť len menšinový kabinet, čoho sa ľudia v Londýne a hlavne finančné trhy dosť boja.
Nechcú sa zaseknúť
Takzvaný zaseknutý parlament, v ktorom menšinovej vláde hrozia obštrukcie silnej opozície, politickí aktivisti sugestívne stvárnili ako tri obesené figuríny Davida Camerona, Gordona Browna a Nicka Clegga. Vo včerajších voľbách preto šlo o každý hlas. O to, aby víťazná strana mohla hladko presadzovať a schvaľovať svoje zákony.
Bitka o Anglicko, ktorá na prvý pohľad v uliciach Londýna nepôsobila dramaticky (žiadne agresívne billboardy ako v Česku), bola bojom muža proti mužovi, respektíve voliča proti voličovi.
Už ste nás boli voliť?
„Píšeme si čísla volebných lístkov ľudí, ktorí voliť prišli. Potom zoznam odovzdáme ľuďom v našich štáboch, tí zistia, kto z našich stúpencov z nášho okrsku neprišiel voliť. Niežeby sme na ľudí tlačili, ale predsa len, niekto je taký zaneprázdnený, že na voľby úplne zabudne. Iní sú trebárs nepohybliví a potrebujú, aby ich niekto do volebnej miestnosti zaviezol," vysvetľuje staršia dáma Jo, s červenou stužkou na klope, prečo „číha" pred volebnou miestnosťou v londýnskej štvrti Westminster. Je labouristka.
Vedľa nej s rovnakým popisom práce stojí so zápisnikom v ruke Dylan. Od konzervatívcov. Liberálni demokrati vraj toľko stúpencov nemajú, aby mohli mať hliadku pred každou volebnou miestnosťou. „Ani ja som tu pred piatimi rokmi nebola. Pri minulých voľbách bolo jasné, že labouristi vyhrajú. V tomto roku to je niečo iné! Vzala som si pre hlasovanie voľno," hovorí Jo.
Koho voliť? Niekedy ťažká otázka
Voľby sú napínavé i v súvislosti s britským volebným systémom. Počet získaných percent totiž až tak nerozhoduje. Najdôležitejšie je, ako sa umiestnia kandidáti v jednotlivých obvodoch.
„Tak napríklad viete, ktorú stranu chcete voliť, ale bývate v mieste, kde kandiduje úplne nemožný poslanec. Môžete buď zatvoriť oči a podporiť stranu, alebo voliť niekoho rozumnejšieho z konkurencie. Alebo sa presťahovať," hovorí Jo a striedavo vstáva zo stoličky, aby jej neprekĺzol jediný volič.
Autor: Magdaléna Sodomková, MF Dnes
